Jeho meno pozná snáď každý a aj keď meno ( náhodou ) nie, pri jeho skladbách sa na každej tvári zjaví výraz poznania. Napriek tvrdým podmienkam v detstve, keď ho budili o polnoci z dôvodu cvičenia na klavíri, či jeho smrti na následky chronickej otravy olovom ( pravdepodobne z pančovaného vína ) zaujal celý svet.. Preslávil sa úplne novou a modernou komornou hudbou, ako klavírny virtuóz a majster improvizácie.. či už to chcel alebo nie, otcove tvrdé vplyvy na jeho výchovu mali vytúžený účinok, aj keď v tej dobe by sa malý Ludvig isto radšej hral so svojimi rovesníkmi, no jeho pôsobenie bolo neopakovateľné a žijúce dodnes.
Omša Missa solemnis ( ktorá mala premiéru v Pešporku, v Dóme svätého Martina ) sa považuje za jednu z jeho najdôležitejších tvorieb, v čase jeho najväčšieho rozkvetu, v ktorom mal veľké problémy vo svojom súkromnom živote. Konkrétne, keď sa staral o syna svojho brata, ktorý zomrel. Beethoven vyvinul na mladého muža so svojimi vysokými a aj prehnanými morálnymi požiadavkami taký vysoký tlak, že ,mladík sa pokúsil o samovraždu. Síce sa nepodarila, ale pre skladateľa to bolo veľká záťaž, veď pokus o samovraždu bol vtedy trestný. No napriek všetkému vo svojej tvorbe neprezrádza nič o dezolátnom okolí umelca.
Obrovský zásah ho postihol vo veku tridsiatich rokov, keď sa prejavili prvé známky otosklerózy a jeho stav sa ďalej iba zhoršoval pričom pociťoval trýznivý ušný šum čoraz viac. Na vyrovnanie straty sluchu nechal do klavíra zabudovať až štyri struny. Nakoniec Beethoveen ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent. Keď Beethoveen dokončil 9. symfóniu chcel na premiére spolu s časťami Missa solemnis aspoň podporiť dirigenta udávaní tempa, keďže nemohol viesť sám toto predstavenie, no orchester mal však pokyn aby si to nevšímal.
Žeby osud určil koniec každému v tom najlepšom a nespravil z nás príliš rozmaznaných alebo je to všetko náhoda , že nik nestojí na vrchole dovtedy kým mu neutíchne potlesk?
No určite sa netreba vzdávať pri brnkaní napr. chytľavej hudby Pre Elišku, aj keď vaše prsty sa snažia kŕčovite zahrať aspoň pár tónov bez páuz a bez odrátavania á- čka jazykom. Nehovoriac o snahe uplatniť rozoznanie tónu radšej akoby ste sa mali pozrieť do nôt, pretože kým by ste len zistili v ktorom riadku ste, vychladil by sa vám aj práve zaliaty čaj, čo môžeme prirovnať k trpeniu už pekných pár rokov na otosklerózu. Nezúfajte, a cvičte, cvičte, cvičte.. Aby aj vaše meno preletelo celým svetom.
