Z kaluže do blata

Pod touto vidinou už hneď sedíte, lebo na niečo takéto vážne nemáte chuť a veru ani čas. Aj by ste niečo zjedli, ale keď konečne zaostríte a zistíte že tento rituál vstávania vám trval toľko za koľko ste schopný vybaviť dva telefonáty, napísať tri emaily, dať jesť kocúrovi a ešte si aj umyť zuby, len sa nepekne zatvárite a hľadáte niečo čo by ste si obliekli. Ak je začiatok týždňa tak máte šťastie, je pravdepodobné že väčšina vecí bude ešte na svojom mieste, no ak sa už schyľuje ku koncu týždňa je dosť možné, že veci budú úplne na iných miestach a vy musíte hneď začať s teóriou úvahy:“ kde by som bol keby som bol hnedo-čierny pásikavý sveter“. Snažíte sa čo najrýchlejšie navliecť do konečne nájdených vecí, ale keď už si zapínate nohavice zistíte, že ste si zabudli vyzliecť pyžamové nohavice a pri tejto strate času nervózne pozeráte na predmety na vašom stole, ktoré mali byť už dávno vo vašej taške. Ale kto by sa prinútil to urobiť večer pred tým ako zaľahne.. všetci okrem mňa? No deň čo deň si stále viac bohužiaľ uvedomujete, že asi nikdy nebudete mať také schopnosti ako Matilda z knihy od Roalda Dahla. Keď už ste kompletne oblečený, máte veci nachystané, urobili ste so svojim zovňajškom mierne úpravy, aby sa vás ľudia úplne nezľakli, kľúče v ruke, šikovne strčené šnúrky v topánkach, že sa možno nevystrčia celú cestu do školy a dokonca aj nejaké to ovocie so sebou, zistíte, že nemáte žuvačky a nestíhate ich už nikde cestou kúpiť tak ešte rýchlo vbehnete do kúpeľne a snažíte sa umyť zuby, lebo váš dych by v tej chvíli urobil aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov. No, ale keďže ste len človek a tým pádom máte len dve ruky a neodložili ste si veci ( čo by bolo zbytočné míňanie sekúnd, ktoré sa vám určite zídu pri behu na električku) vaša zubná pasta skončila na rifliach.. ešte stále nenadávate a snažíte sa bleskovou rýchlosťou prezliecť, pričom sa nebezpečne porežete kľúčmi a v mysli sa vám hneď vybaví dokumentárny film, z ktorého ste boli v nemom úžase ešte dva týždne, v ktorom sa hovorilo o nespočetnom množstve infekcií. Samozrejme na ošetrenie nie je čas a poviete si, že nie je to až také hrozné a kým by ste našli leukoplast vyliahlo by sa asi 400 kuriatok ( ach, tie dokumenty )..konečne ste už vo výťahu, doladíte potrebné nedostatky, aj by ste to checkli v zrkadle, ktoré samozrejme vo výťahu chýba odkedy ste sa nasťahovali. No na všetko sa povznesiete a s úsmevom na tvári vykročíte von. Zvolíte najkratšiu trasu k električkovej trati cez parkovisko, máte to odkrokované, a úspešne sa vyhýbate mlákam, ktoré museli byť z noci, ale vôbec ste nepostrehli dážď. Niet sa čo čudovať keď ste zaľahli o pol tretej s krásnym pocitom, že vaša prezenčka na neskutočne fascinujúcu tému: Morské prúdy z hľadiska tepelných javov, na vždy využiteľnú fyziku, bez ktorej si už neviete predstaviť život je konečne hotová. Blížite sa ku cieľovej rovinke a vaša električka sa už rúti tiež, hráte kto z koho, no napokon je to remíza a vy bez rozcuchaných vlasov, pocitu, že musíte mať najmenej na sebe osem vrstiev nastupujete a dokonca nie sú na vás natlačené štyri ďalšie telá. Zatiaľ. keď vystúpite omámi vás vôňa čerstvých moravských koláčikov a keď krkolomne vytiahnete peňaženku, pričom vás dva krát zalial studený pot, že ju nemáte, zistíte, že pár drobných by vám nestačilo ani na prihorený okraj, čo vám len pripomenie vašu biednu finančnú situáciu. Zo zachmúrením pokračujete v ceste a ste pevne odhodlaný si dnes definitívne zaobstarať nejakú tú brigádku. Po pár hodinách v budove, kde trávite pomaly viac času ako doma, po prehodnotení s kamarátmi vyrážate do jednej študentskej agentúry. Po príchode ( ktorý trval vyše hodiny, lebo ste stály na zastávke pol hodinu pretože dva autobusy vynechali a prestupovať by bolo zbytočné a dosť obtiažne s „pridelenou“ orientáciou ) ste boli radi, že pani za okienkom bola taká milá až ste rozmýšľali, že na čom fičí, žeby ste to radi tiež vyskúšali. Z nie veľkej ponuky ( čo bolo dosť prekvapujúce ) ste si vybrali upratovanie rodinného domu po čerstvej stavbe.. Čiže o „zábavu“ na víkend bolo postarané. ( Čo sa neskôr ukázalo, ako bolestná šoková terapia proti hmyzu. Zo začiatku vidina peňazí bola silnejšia no po odstraňovaní neznámeho druhu chrobákov v pivnici veľkosti myší vám bolo jasné, že daná výslužka za to vôbec nestojí.. no keď sa máme na to pozerať pozitívne, pavúky vám už nerobia žiaden problém ako kedysi.. ) po náročnejšej časti dňa, sa už len doplazíte domov, uvaríte si niečo pod zub a kysnete rozvalený pred telkou. Na všetko sa vykašlete a poviete si, že aj zajtra je deň, aj keď by ste mali dať prať, utrieť prach, nachystať si veci na zajtra!! a veľa iných povinností... no kašlete na to a poviete si, že vždy môže byť horšie. Aby ste si upokojili svedomie, poviete si, aké problémy máte vy oproti deťom v Ugande, pričom zaspávate pri tejto reportáži. no aby ste sa zase necítili úplne zle, porovnáte mentality a prepadáte do hlbokého spánku na gauči, z ktorého budete celý dolámaný, špinavý riad máte vedľa seba, televíziu zapnutú, ale oddávate sa konečne vytúženému oddychu. Študentský život nie je prechádzka ružovou záhradou, čo nám niekedy pár „dobre naladených“ ľudí dáva krásne najavo, no aj tak by som ho osobne nevymenila za nič na svete a krásne sa povznesiem so správnou štipkou nadhľadu nad všetky milé a hlavne ústretové poznámky, že sme iba flákači a nič nerobíme. Zaujímavé, že títo ľudia asi toto obdobie preskočili alebo boli práve oni tými flákačmi?