Kto je úplne spokojný so svojím životom? Je vôbec niekto taký? Vždy sa nájde predsa nejaká maličkosť, ktorá narúša dokonalosť. Nič vraj nie je dokonalé. Tak keď aj niekto povie, že je totálne spokojný, klame? Je zaslepený a nahovára si to, alebo sa nechce sťažovať, no dáva to najavo až príliš a tým kompenzuje svoje tzv. „nesťažovanie sa“ pričom zaťažuje okolie svojimi problémami, no jeho zvrátenou logikou to nevníma a len si spokojne pohladká ego; aký je jedinečný a usmievavo bezstarostný. Každý má svoje ciele, ktoré udávajú líniu života a postupným dosahovaním, alebo aspoň pokusmi o dosiahnutie, si tvorí cestu k životu ako ideál. Existuje vôbec ideál? Jeden, ten pravý? Alebo každý považuje za ideál niečo iné? Myšlienky ľudí sa často rozchádzajú a vznikajú rozpory. Mladý človek so stále vzrastajúcim vzdelaním, univerzity, kurzy, milý, vždy ochotný pomoci, neskôr s dobrým zamestnaním, odborník v svojom obore, v špičke, príde prvé auto,, inteligentná priateľka, ktorú si obľúbia budúci svokrovci, a už sú tu deti, vzorný otec, zabezpečí rodinu, pokojný dôchodok, plnenie snov... ideál či škatuľkovanie? Nebodaj idea života? Hľadanie šťastia je podstatnou časťou odpovedi.
Život je idea a každý si vytvorí tu svoju. Či už chce alebo nie. Čas plynie a rázcestí je čoraz viac.
