Cesta zo Žiliny bola veľmi zaujímavá. Malé príjemné letné kvapky dažďa, ktoré osviežovali moje slnkom unavené telo sa zmenili na ohromný lejak. Medzi, tak čarovnými kopcami, lúkami a pahorkami, udierali fascinujúce blesky. Lenže v aute som bola jediná, ktorá ich videla. A tak len neveriacky krútili hlavami.
Všetky známe miesta v Rajeckých boli zahalené kvapkami blahodárneho dažďa. Akoby to bolo včera, keď som sa z ubytovne ponáhľala na procedúry do liečebného domu. Vpravo park, tu boli predsa potraviny, a tu je krčmička s fantastickým mliečnym kokteilom, a vôbec nevadí, že je hneď pri parkovisku. Ach, tie moje nostalgické spomienky.
Búkra utíchla a tak sme sa za miereneho dažďa vybrali do parku. Labute, kačičky, lavičky. Všetko ako v tedy, lenže tá voda... samá špina! Toto nemá byť kritika na správcov parku, ale sem-tam pozbierať chaluchy z vodnej hladiny by stálo za to.
Tak sme neotáľali a vybrali sa do hlavného cieľa našej cesty, do Aphrodity. Neverila som vlastným očiam, pretože vyzerala úplne ako keď som tu bola pred tromi rokmi. No, niečo sa predsa len zmenilo. A boli to ceny! Nehovorím, že boli nejak extra prehnané, lenže na peňaženku študentky ako som ja to bola silná káva. Tak som chcela dopriať aspoň mamine nejakú to ozdravnú procedúru. Dokonca mám aj 100,-Sk poukaz zo školy, ktorý by som mohla využiť, ale maminky majú vždy pravdu!!! A tak sme sa popozerali na ceny, interiér, fontánku a odišli sme s dlhým nosom. Môže si predsa človek dovoliť dvoj hodinový pobyt v bazéne za 300,- krát štyri osoby? Ja určite nie. Tak sme sa pofotili na pamiatku, prešli po priľahlom parku, zašli na zmrzlinu a odfujazdili domov.
