Vlakmi cestujem už od útleho detstva. Rýchlik, osobák, motorka, kupé, štvorka a mnoho ďalších možností. Väčšinou sedím s niekym. Známim či úplne cudzím človiečikom. Postupne ako som rástla sa časy menili a nezadržatelne menia.
V dobe keď som cestovala s bratom a dedkom na prázdniny do Košíc sa mi zdal vlak ohromný. Cestu sme si užívali naplno. Hrali sme sa, rozprávali, vypínali svetlo v tuneli. Dedko sa takmer vždy a každého kto si k nám prisado, pýtal kam ide, čo robí, odkiaľ ide a tie také podobné cestovateľské otázky.
Bude to asi tým, že je svet plný najrôznejších MP3-jek, CD-prehrávačov, notebookov ale odkedy chodím na výšku som sa s niečím podobným stretla len strašne málo. Dokonca sa opovážim tvrdiť, že takmer vôbec. Ľudia sa už nepýtajú odiaľ a kam. Dajú si na ušká vymoženosti techniky, začítajú sa do dnešnej tlače, zatvoria oči a tvária sa, že okolo nich nič a nik nie je.
Priznám sa! Ja sa správam podobne. Nemala by som ale je to tak. Cesta z Bystrice do Bystrice bola iná. Nie som blázonko (vlastne,som,tak isto ako asi každý z nás) z Považskej do Banskej. Ak sa mi dobre marí tak to boli Vrútky alebo Martin? Isté je to, že si do kupé kde som sedela prisadla staršia pani a mladá baba so šatkou na hlave. Obyčajná kombinácia, neobyčajná cesta, čarovné poznanie,...
Týmto mojim exkurzom sa chcem dostať k závažnosti problému, ktorý problémom možno ani nie je. Totiž hľadám dámu, ktorá si 17.5.2008 prisadla k študentke scenáristiky. Prezrádzať obsah rozhovoru nechcem. Snáď sa pokúsim naznačiť, budem čakať a pomáhať osudu aby si ma našiel ;) Pani bola študentka práva, recitátorka, začínajúca spisovateľka, zvolenčanka,...
PS: Dúfam, že ste si už kúpili počítač a poctivo prepisujete. Myslím, že aj taká malá krajina ako sme mi potrebuje nové knihy/spisovateľov. Píšte pre ľudí, pre nás, a tak kúsok aj pre mňa ;)
Teším sa na spomínaný čaj
