Nevládzem zdvihnút sklenený pohár s vodou a napiť sa.
Nevládzem už ďalej triediť pokladní složenky, týdenní výkazy, finanční přehledy a podobné hovadiny, ktoré mi prechádzajú rukami už od rána. Prečo je ich tak veľa? Stále nové a nové.
Nevládzem zakričať stop!
Nevládzem rozmýšľať a zahĺbiť sa do príbehu, ktorý som začala vymýšľať a útržkovito dávať na papier.
Nevládzem už ani čítať články na blogu. Prelistujem nadpisy a tých pár riadkov pod nimi, otvorím každý desiaty (približne ale ak ma niečo zaujme tak aj každý šiesty).
Nevládzem si ani predsatviť, že o desiatej sa dostanem na intrák a začína sa ďalšia robota, tento raz domáca. Navariť obed na zajtra (domáce rezanky s tvarohom,mňam), zbaliť si veci, pretože idem na víkend domov.
Domov? ... Poslednýkrát budem spať v izbe kde som bola odkedy si pamatám. Dvasdať rokov v mojej a bratovej izbe s kopcami a najroznejšími stromami na stenách. Je až neuveriteľné, že si pamatám ako ich ocino maľoval a mi sme hovorili kam ihličnatý, kam listnaný a dokonca sa nájde aj africký. Večer nám mamina rozprávala rozprávky, hlavne o červenom autíčku alebo o zajačikovi, ktorý si išiel ukradnúť kapustu! Domov. Náš trojizbový byt vo Fulek City na piatom poschodí. Čo ak pojdem okolo a uvidím cudzých ľudí v okne? Pomoooooc. Už teraz sa mi táto predstava nepáči.
Domček. Náš nový domček, ktorý mamina obdivovala už dávno. Biely domček s tmavým drevom a živým plotom. Je veľký, veľký na náš štyroch. Budem mať vlastnú izbu. Fialovú ak sa podarí a ak výrobcovia nábytku urobia konečne niečo fialové! Budem mať balkón. Vlastný balkónik. A možno budem mať psíka. Malé biele klbko.
Intrák alebo privát? Tety to rozhodli a intrák som nedostala. Zatiaľ. Chcem ho ešte? Nechcem? Chcem mám tam spolužiakov, kamarátov, kamarátky, ale aj nových ľudí na škole. Nechcem ho... Miško tam nebude. Skončil školu a s kým by som si vyklopkávala na stenu? Privát, hm, Lucia a Monika a slečna XY v izbe domčeka, ktorý ma na záhrade hojdačku.
Tento rok je pre mňa plný zmien. Tak to bolo v horoskope a tak je to aj naživo. Od konca školy sa iba sťahujem. Z intráku domov odtiaľ na privát do Prahy a po dvoch týždňoch na pražský intrák. Dovolenka so spolužiakmi na filmovej škole v Hradišti. Balenie. Vybaľovanie. Balenie. Vybaľovanie,...
Stop! Chcela by som sa schúliť do klbka a spať. Neviem ako dlho. Ale niekto by ma mohol hladkať po chrbte. Ocko ako keď som bola malá a nechcelo sa mi spat alebo Miško. Ja by som zaspala a snívala...
