Dnešná moderna doba a trend v obliekaní by tieto zastaralé zvyklosti asi rýchlo odsúdili. Stará doba sa bije s novou dobou tak, ako smrť zo životom . Vždy o krok ďalej do budúcna k tomu čo tu už raz hádam bolo...
Donedávna som aj ja iba tak pokukovala po známych, nerozumela som prečo sa smútok vyjadruje takou temnou farbou ? Teraz som pochopila, aj keď od smrti milovanej osoby prešli skoro štyri mesiace neviem sa prinútiť ešte stále žiť tak, ako predtým. Rozum chce spievať, no srdce mlčí . Tvár sa chce usmievať a oči ešte stále plačú.... Všetko, akoby na chvíľu zaspalo v tajomstve času. Čas nevieme ovplyvniť ani radosť si nasilu nemôžme zo srdca vyžiadať, všetko má svoje zákony a všetko má svoj čas.
Život sa mi predstavuje v plnej kráse no spomienky na blízkeho človeka sú ešte také silné , že aj ta najkrajšia vec , či okamih na tomto svete ešte stále dokážu pri myšlienke tejto straty stemnieť . Všetko stratí lesk a zostane stále ešte iba temnota, smútok a bolesť. Musíme si naozaj tú svoju ročnú , alebo polročnú záťaž na srdci vynosiť, dovoliť jej aby si po čase sama našla v nás ustálenie a tak potom znova budeme vedieť nájsť samých seba uzmierených zo životom. Priatelia mi navrhujú taký malí kompromis, nosiť síce čierne oblečenie , čo vyjadruje smútok , ale aj počúvať hudbu ísť medzi hlučne zabávajúcich sa . Bude to potom jedno a to isté ? Môže človek , ktorý je smutný v srdci len tak jednoducho prejsť k radosti srdca ? Sú to otázky, ktoré pochopí iba naozaj zasvätený do takejto fázy životnej udalosti.
Tak , ako jedného krásneho dna po obrovskej búrke znova zasvieti svetu slnko , tak aj po každom utrpení vždy príde človeku sladká úľava . Treba si však trpezlivo asi počkať na okamih znovuzrodenia sa nových buniek v srdi, ktoré nahradia tie odumreté. Nikdy nieje dobré nič nasilu si vynucovať ani pokoj srdca ani šťastie , všetko príde samo prekvapí nás .
Všetci tí, ktorí poodchádzali smrťou z našich životov ešte neznamená, že musia odísť aj z našich sŕdc , pomníky spomienok navždy zostavajú .
