Čo je to sharenting? V prvom rade slušná výzva pre prekladateľky! Zdieľačovstvo? Egh...
Každopádne ide o kombináciu slov: zdieľanie (sharing) + rodičovstvo (parenting). Pojem „sharenting“ môžeme vykladať veľmi široko (vrátane zdieľania fotiek s blízkou rodinou cez chat alebo ich ukladanie na cloud). Zameriam sa však na jeho užší zmysel – zdieľanie fotiek/videí/údajov detí ich rodinou, najčastejšie priamo rodičmi, na verejných platformách akými sú napr. sociálne siete.
Adresátmi údajov detí je spravidla verejnosť zložená zo známych aj menej známych užívateľov, ktorí môžu napr. fotky stiahnuť a „pracovať“ s nimi podľa vlastného uváženia (z technického hľadiska, právne je to možné len zriedkavo).
Ako veľmi je sharenting rozšírený? Do niekoľkých týždňov po narodení má 33 % detí zverejnené fotografie a údaje na internete.[1] Nehovoriac o tom, že v Európe má cca 15 %[2] detí digitálnu stopu ešte pred narodením v podobe fotografií z tehotenského ultrazvuku. Podľa jednej štúdie rodičia 5-ročného dieťaťa zverejnia až tisíc fotografií, teda takmer 20 fotografií ročne,[3] ale napr. poľskí rodičia zverejnia ročne na internete v priemere až 72 fotografií a 24 videí, z toho až 42 % zdieľa údaje s väčšími skupinami do 200 ľudí.[4] Prítomnosť na internete pred dovŕšením 2 rokov je zdokumentovaná u 81 % detí žijúcich v západných krajinách.[5] 5 % z nich má dokonca vlastný profil na sociálnej sieti.[6]
Prečo rodičia zdieľajú fotky detí na internete?
Existujú formy sharentingu, s ktorými sa stotožňuje ťažšie. Medzi tie patrí zarábanie na deťoch (napr. tzv. kidfluenceri) alebo verejné robenie si srandy z detskej zraniteľnosti (tzv. troll sharenting, napr. rozbíjanie vajíčok deťom o čelo – proste ... Čo? Prečo?).
Zvyčajne však rodičia zdieľajú životy svojich detí, pretože sa chcú pochváliť krásnymi momentami a podeliť sa o ne so širším okolím. Naviac rodičia, často najmä matky, to majú ťažké. Drahocenné súkromie nás stálo možnosť podeliť sa o starostlivosť o dieťa s viacerými príslušníkmi komunity, ako tomu bolo ešte len nedávno. Na jednej strane je to skvelé, súčasne však intenzívna konštantná nesebecká starostlivosť o dieťa musí zanechať vplyv na bežnej ľudskej psychike. Práve zdieľanie momentov z rodičovstva môže slúžiť ako pomoc pri úzkosti a určitej formy spoločenskej samoty, napr. poskytnúť emocionálnu podporu, alebo poradiť pri výchove či identifikovaní čudnej vyrážky.[7]
Osobitnou formou sharentingu je zdieľanie rodinných momentov s vážne chorými deťmi, kedy je často motívom rodičov zvyšovanie kvality života dieťaťa v spoločnosti alebo snaha dosiahnuť spravodlivosť.[8]
Za zdieľaním údajov detí teda spravidla nie je zlý úmysel rodičov. To však neznamená, že zlé nebudú ani následky. Sme prvá generácia „digitálnych rodičov“. A nejde nám to. Nemal nás to kto naučiť. Lenže jedná sa o naše deti, takže sa pre ich dobro musíme naučiť čo najviac a čo najrýchlejšie sami – zlaté pravidlo rodičovstva!
Prečo by sme mali uvažovať, kým zverejníme údaje detí online?
1 Obmedzujeme právo detí rozhodovať o ich identite
Publikovaním fotografií, videí a iných údajov detí vytvárame ich digitálnu identitu. A nezabúdajme, ak je niečo raz na internete, už sa to nedá úplne vymazať. Prvý dôvod, pre ktorý nezdieľať údaje detí mimo najbližšej rodiny, je rešpekt k ich osobnosti, a to už v čase, kedy ich váženým osobnostiam treba utierať zadky. Aj títo malí človiečikovia majú právo rozhodnúť sa, kým chcú byť a ako sa budú prezentovať pred svetom. Zdieľaním údajov detí na sociálnych sieťach ich však zbavujeme práva rozhodovať sa v niektorých otázkach – čo ak by napr. nikdy nechceli byť na sociálnych sieťach?[9]
Naviac, ako by sa nám páčilo, keby nás niekto nahrával v priestoroch, kde sa máme cítiť najbezpečnejšie, v našom domove a zdieľal to kade-tade s kadekým? Deti majú právo na robenie neplechy, objavovanie slobody a skúmanie sveta bez nežiaducich pohľadov iných.[10]
Deti internetu nechápu, ale raz pochopia a bude to zhruba vo veku, kedy sa budú snažiť budovať si vlastnú identitu, a to aj v online svete. Lenže tým, že ich rodičia zdokumentovali ich doterajší život, nemajú šancu hľadať sa a prezentovať „od nuly“. Ich nezmazateľná digitálna stopa už existuje.
2 Rodičia ako najužitočnejší pomocníci predátorov
Medzi notoricky známe formy zneužívania fotiek a videí detí patrí detská pornografia. Jej množstvo rastie rovnako ako oslovovanie detí na internete za účelom ich zneužitia či prípady online obťažovania detí do 9 rokov.[11] V roku 2015 austrálsky komisár pre elektronickú bezpečnosť detí upozornil, že fotografie detí pôvodne zverejnené na sociálnych sieťach a rodinných blogoch tvoria až polovicu materiálov na pornografických pedofilných weboch.[12] To však vplýva na zdieľanie fotiek detí rodičov asi ako poškodené pľúca na krabičke cigariet na fajčiarov (koniec-koncov, verím, že na používanie sociálnych sietí našou generáciou sa raz budú naši potomkovia pozerať ako my na fajčenie v 50-tych rokoch minulého storočia).
V spojitosti s možným sexuálnym či iným násilím na deťoch to pritom rodičia zdieľaním údajov predátorom zjednodušujú neuveriteľným spôsobom – na to, aby násilník zistil, kde dieťa býva, chodí do (materskej) školy, aký má režim dňa, mu stačí posedieť v pohodlí domova pred monitorom. Násilník naviac získa cenné informácie, ako dieťa naláka či získa si jeho dôveru – z rodičovských postov predsa nie je ťažké zistiť, s kým má silný vzťah alebo čo má rado. Rovnako je ľahké vyvolať dojem, že dieťa pozná, má o ňom predsa toľko informácií, navodí nádej, že ho chápe lepšie ako ktokoľvek iný... šikovní predátori dokázali získať dôveru detí aj bez kvanta informácií, teraz je zlatý vek aj pre tých priemerných až priam babrákov.
3 Kyberšikana
Hrozbu pre deti nepredstavujú len dospelí devianti, ale aj ich rovesníci. Stará známa šikana v novom online šate. Pre deti môže byť veľmi ubližujúce, ak šikanovanie bude mať korene práve vo fotkách či videách, ktoré zdieľali ich rodičia, ktorých úlohou má byť chrániť ich. Za určitých okolností to môže narušiť dôveru vo vzťahu k rodičovi.
Pritom len 25 % rodičov pred zverejnením fotografie alebo videa požiada dieťa o súhlas (ak je to z hľadiska jeho vyspelosti možné).[13] Podľa poľskej štúdie sa vo vekovej skupine 11 až 17 rokov až 41,6 % detí stalo adresátmi nepríjemných komentárov v súvislosti s príspevkami rodičov o nich.[14]
4 Obmedzovanie možností vzdelania či profesionálneho života detí
Medzi menej známe a zatiaľ skôr predpokladané hrozby sharentingu patrí jeho vplyv na pracovné vyhliadky detí, možnosti ich prijatia na univerzitu či na schopnosť získať úver alebo hypotéku.[15] Čo ak bude chcieť byť dieťa verejne činné? Nebude ľahké vytvoriť z jeho detských fotiek zosmiešňujúcu protikampaň a pripraviť ho tak napr. o jeho právo zlepšiť spoločnosť v súlade so svojim ideálmi? Mohli by osobné zdravotné údaje zdieľané v detstve rodičmi ovplyvniť schopnosť detí uzavrieť poistenie v dospelosti?[16]
Ani najväčší vizionári nevedia predpovedať, ako budú zhromaždené údaje využité v budúcnosti našich detí.[17] Isté je jedno – menej je v tomto prípade viac, hovorí sa dokonca aj o tom, že pre naše deti bude súkromie v zmysle ich menšej digitálnej stopy luxusom.
5 Krádež identity – bežnejšia, ako by ste čakali
Ďalším dôvodom, pre ktorý raz možno budete musieť vysvetľovať deťom svoje postovanie, je krádež identity. Ukradnutá identita sa dá zneužiť na množstvo spôsobov, napr. na založenie kreditky, získavanie pôžičiek či objednávky služieb alebo dokonca aj na prácu v mene poškodenej osoby.[18] Potrebné údaje získavajú útočníci priamo od rodičov – narodeninová fotka dieťaťa s lokalizáciou im môže poskytnúť meno, dátum narodenia a trvalé bydlisko.[19] Podľa odhadov bude sharenting do roku 2030 zodpovedný za 2/3 podvodov s ukradnutou identitou mladých ľudí.[20] Len minulý rok fotografie 28 detí stiahli útočníci zo sociálnych sietí a prostredníctvom AI z nich spravili nahé fotky, pričom jedna z obetí bola takto vydieraná.[21] Samozrejme, ukradnutá identita môže viesť aj k trestnému stíhaniu obete, za ktorú sa vydával napr. úverový podvodník.
Buďme vzorom detí
Zákonnou i morálnou povinnosťou rodičov je vychovávať dieťa s rešpektom k jeho dôstojnosti a právam a konať v jeho najlepšom záujme vo všetkých životných oblastiach. Ak sa však sami nevieme ovládať pri využívaní sociálnych sietí, ako ich chceme naučiť rozumne fungovať v online svete? Ako im vysvetlíme hodnotu ich súkromia, pokiaľ sme mu neprikladali dôležitosť, kým bolo v našich rukách? A to sa bavíme len o tom, čo rodičia zdieľajú úmyselne a priamo, nie o digitálnej stope detí, ktorú zanechajú domáce produkty internetu vecí, teda smart speakre ako Alexa či rôzne prepojené hračky a spotrebiče.[22]
Poľský úrad na ochranu osobných údajov to napísal pekne: „Je dôležité, aby „módna“ túžba podeliť sa o všetko na internete nezakryla našu starosť o bezpečnosť, blaho a budúcnosť detí. Máme tiež šancu vytvoriť digitálny svet vzájomnej starostlivosti a zároveň podporiť mladú generáciu, aby nestrácala ľudské, empatické reflexy na ceste za oslovením a popularitou na internete.“[23]
Keď zverejňujete údaje detí v akejkoľvek forme, položte si preto občas otázky ako: Prečo chcete zverejniť obrázok dieťaťa? Je iný spôsob, ako splniť tento cieľ? Čo sa stane, ak ich nezverejníte? Ako by sa mohlo cítiť Vaše dieťa, keby videlo tento post v budúcnosti? Nedostane ho to do problémov a negatívne neovplyvní jeho vzťahy? Neporušuje Váš post dôstojnosť dieťaťa, neprivádza ho do rozpakov ani ho nevystavuje posmechu? Ako môže budúci zamestnávateľ reagovať na takýto príspevok? Kto sleduje Váš profil? Ako by ste sa cítili, keby niekto zverejnil podobný materiál o Vás? [24]
Deutche Telecom k tejto téme spracoval krátke, avšak o to emotívnejšie video, ktoré si dovoľujem uviesť ako zaujímavú vizuálnu bodku na záver https://www.youtube.com/watch?v=F4WZ_k0vUDM.
[1] Gatto, A., Corsello, A., Ferrara, P.: Sharenting: hidden pitfalls of a new increasing trend– suggestions on an appropriate use of social media, dostupné: https://ijponline.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13052-024-01584-2
[2] Poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange: Wizerunek dziecka w internecie. Publikować czy nie?, dostupné: https://uodo.gov.pl/pl/138/3215
[3] Viď pozn. od Gatto, A., Corsello, A., Ferrara, P.
[4] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[5] Viď pozn. od Gatto, A., Corsello, A., Ferrara, P.
[6] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[7] Viď pozn. od Gatto, A., Corsello, A., Ferrara, P.
[8] Podobný prípad riešil nedávno taliansky úrad na ochranu osobných údajov, ktorý zakázal matke zverejňovať obrázky urážajúce dôstojnosť jej dcéry, ktorá ostala v dôsledku napadnutia zdravotne postihnutá. Dostupné: https://www.garanteprivacy.it/web/guest/home/docweb/-/docweb-display/docweb/10016102
[9] Hsu, H.: Instagram, Facebook, and the Perils of “Sharenting”, dostupné: https://www.newyorker.com/culture/cultural-comment/instagram-facebook-and-the-perils-of-sharenting
[10] Rachini, M.: 'Sharenting' may seem like harmless family fun, but experts are concerned about its impact on kids' privacy, dostupné: https://www.cbc.ca/radio/thecurrent/sharenting-privacy-concerns-1.6779790
[11] Viď pozn. od Gatto, A., Corsello, A., Ferrara, P.
[12] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[13] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[14] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[15] Pringle, R.: Parents are giving tons of their kids' personal data away — and the long-term effects aren't yet known, dostupné: https://www.cbc.ca/news/science/kids-digital-footprint-personal-data-1.4826929
[16] Viď pozn. od Britského komisára pre deti
[17] Viď pozn. od Britského komisára pre deti
[18] Identity Theft, dostupné: https://www.hupd.harvard.edu/identity-theft
[19] Viď pozn. od Britského komisára pre deti
[20] Viď pozn. od Britského komisára pre deti
[21] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[22] Viď pozn. od Hsu, H.
[23] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
[24] Viď pozn. od: poľský úrad na ochranu osobných údajov, Nadácia Orange
