X+Štyria
Viete, ktorá opera bola najhranejšou v minulej sezóne na svete? Nie, nie, Bohéma to nebola, bola to Verdiho La Traviata. Bohéma skončila „až" tretia, vďaka čomu sa však stala najhranejšou Pucciniho operou vôbec. Prečo tak tiahne? Dôvody sú, podľa mňa, dva.
Krásna hudba a prostredie, ktoré je blízke nejednému divákovi. Hlavnými mužskými hrdinami Pucciniho opery sú totiž štyria umelci, ktorí žijú v prvej polovici 19. storočia v mezonetovom byte na okraji Paríža. Majú svoje milované umenia, ale nemajú toho veľa do úst. Spálili by aj stoličku či rukopis svojej básne, aby sa zahriali. Napriek tomu všetkému, nestrácajú optimizmus.
Murgerovo dielo Scény zo života Bohémy nie je dielo fiktívne, ale má autobiografický charakter. Francúzsky spisovateľ v ňom opísal svoj ťažký život, ktorý zažíval ako spisovateľ žijúc v parížskom prostredí v 30-ych rokoch 19. storočia. Svoje spomienky začal uverejňovať v parížskom časopise La Corsaire od roku 1845 a za každý jeden príspevok dostával 15 frankov. Aj charaktery, s ktorými sa stretávame v (neskoršej) Pucciniho opere sú skutočnými postavami, s ktorými sa Murger poznal.
Hlavným hrdinom je básnik Rodolfo. Je to Murger sám, chudobný, občas tvrdohlavý, no cez to všetko citlivý. Obľuboval metafory (o Mimi povedal, že je „krásna ako súmrak"), bol plešatý a nosil hustú bradu.
Marcello bol maliarom, Murgerovou inšpiráciou mu bolo viacero umelcov pracujúcich štetcom, predovšetkým však obskúrny Léopold Tabar a Lazare Vasquez. Marcellov obraz, ktorý zobrazoval Izraelitov ako prechádzajú Červené more (na ktorom pracuje v úvode prvého dejstva Pucciniho Bohémy), však veľký úspech nemal a na výstavu ho neprijali. Až jeho neskoršie obrazy mali úspech. Marcello bol zo všetkých „bohémov" asi ten najpracovitejší, neustále maľoval a často sa prispôsoboval vkusu svojich bohatých klientov.
(V úvode prvého dejstva Puccini opisuje Marcellovu prácu na obraze)
Postava Schaunarda bola založená na skutočne žijúcom Alexandrovi Schannem, synovy výrobcu hračiek. Schaunard sa nemal pôvodne volať takto, ale „Schannard", avšak podľa nie úplne zrejmých príčin, Murger tento preklep nikdy neopravil. Schaunard mal modré oči a dlhé strapaté vlasy. Bol, ako býva uvádzané, „bohémskou verziou renesančného muža", bol maliarom i spisovateľom, ale vzdelával sa aj v hudobnom umení a dokonca a komponoval skladby, ktorými však veľa uší nepotešil. A aby toho nebolo málo, tak dokonca aj spieval v zbore a hral na violončelo.
(Skutoční Schaunard v strede)
Posledným z „bohémov" v Pucciniho opere bol filozof Colline, ktorého prezývali „Zelený obor". Bolo to kvôli jeho plášti zelenej farby (pôvodne bol čierny, ale vybledol), ktorý nepretržite nosil, a ktorý mal štyri veľké vrecká, ktorým dal Colline mená podľa názvov štyroch najväčších parížskych knižníc. V týchto vreckách neustále nosil svoje knihy a papiere, bol to jeho intímny mikrosvet. Postava Collina bola inšpirovaná Murgerovými kamarátmi, študentom teológie Jeanom Wallonom a Marcom Trapadouxom. Práve druhý menovaný nosil spomínaný zelený kabát, s ktorým sa tak ťažko lúčil v štvrtom dejstve Pucciniho opery.
Posledným zo skupiny kamarátov bol Barbemouche, ktorý sa v Pucciniho opere nevyskytuje, ale bol to podľa dostupných informácii spisovateľ, ktorého postava bola inšpirovaná Charlesom Barbarom a Charlesom Baudelairom.
Murger sa reálne žijúcimi postavami inšpiroval aj v prípade ženských hrdiniek. Mimi sa, ako možno viete, volala v skutočnosti Lucia. Ale o tom až niekedy nabudúce ...
Foto: http://autourduperetanguy.blogspirit.com, wikipedia.org
