X+Ilustračná fotografia
Taký je stručný obsah najnovšej inscenácie Divadla Lab Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave, ktorej predlohou je významné a i na slovenských javiskách často hrané dielo od Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa. Jeho Revízor si i 77 rokov po uvedení udržiava sviežosť a nadčasovosť, pohybuje voľne v toku času. Príčiny tohto fenoménu nie je ťažké odhaliť – korupcia bola je a bude. A preto bude aj Revízor. A preto budú nutné i podobné bruselské kontroly.
Novodobé spracovanie Gogoľovej hry je zasadené do slovenských pomerov. Do okresného slovenského mesta má prísť inkognito (nikto nevie ako revízor vyzerá) úradník z Bruselu, aby preveril pomery v meste. Tie majú však od nejakej demokracie ďaleko – moc je v rukách bohatých oligarchov, ktorí k svojmu bohatstvu prišli skrz úplatky, sprenevery a šafárenie z verejnými financiami i európskymi dotáciami.
Zápletka je jednoduchá – miestna elita si revízora zmýli s príživníkom, ktorý na seba ochotne vezme rolu podvodníčka a vyťaží zo situácie všetko, čo sa len dá. Pohostí sa, zhrabne „pôžičky“, votrie sa do rodiny starostu fiktívnym sobášom a napokon, utečie. Napriek tomu, že je to všetko podané ako fraška a diváci sa smejú, tak svet Gogoľovej hry je, pri bližšom pohľade, nesmierne smutným svetom.
Prednostka pošty otvára listy a nerešpektuje žiadne súkromie, starosta necháva „čistiť“ ulice od bezdomovcov a potiera akýkoľvek prejav odporu pomocou hrubej sily, sudca, ktorý súdi, zákonom vôbec nerozumie a radšej si zapoľuje, správca chudobinca a nemocnice má prejavuje pramalý záujem o starších ľudí a takto by sa dalo pokračovať ďalej. Akonáhle sa však zvolebnieva i starosta sedí v kostole v prvom rade, akonáhle príde do mesta bruselská kontrola, tak z miestneho nevestinca sa rázom stane útulná kaviarnička, mesto sa „vyčistí“ od najrôznejších „póvlov“ a pacienti v nemocnici rázom dostanú čisté oblečenie. Nepripomína vám to niečo?! Malo by.
Nech Gogoľ akokoľvek hyperbolizuje neresti jednotlivých postáv, tak mu nemožno uprieť to, že „jeho“ systém je prehnitý až do morku kostí. A toho využíva práve miestny príživník, povaľač, tak trochu bohém, ktorý pristúpi na hru elít mesta a prijíma rolu onoho revízora. V ideálnom svete by neskončil v tisíckami euro vo vrecku (tí, ktorí sa nemajú čoho báť úplatky nedávajú), no v tomto deformovanom prostredí, v ktorom bujnie korupcia, sa tento jednooký stáva kráľom. Z príživníka a podvodníka sa stáva elita a boháč. Klamár prekabáti korupčníka, zlo bude porazené ďalším zlom. Azda náznak receptu?
Trafené husi gágajú najviac. Tí s maslom na hlave najviac vykrikujú do sveta, akí sú čistí. Sedia v prvom rade v kostole počas omše, otvárajú súkromnú korešpondenciu v záujme vyššieho blaha a súdia bez toho, aby niekedy videli čo i len paragraf. Gogoľov svet v prevedení študentov tretieho ročníka Divadelnej fakulty VŠMU je na prvý pohľad zábavný a fraškovitý, no pri bližšom pohľade je smutný a depresívny. To, že podvodník úspešne zneužije systém založený na podvodoch, je toho jasným dôkazom. Ale myslel si azda ešte niekto, že tento systém je čistý?
Nikolaj Vasiljevič Gogoľ: Revízor (Divadlo Lab, Divadelná fakulta VŠMU)
Réžia: Mária Froncová
Dramaturgia: Jana Smokoňová
Scéna: Ema Teren
Kostýmy: Martina Golianová
Produkcia: Veronika Ludrovská, Katarína Thalerová
Hrajú: Richard Autner, Jana Labajová, Éva Szucs, Juliána Oľhová, Martin Durkáč, Matej Marušin, Barbora Andrešičová, Dávid Uzsák, Michal Koleják, Pavol Šimun, Tomáš Stopa, Viktória Predanociová, Barbora Drozdová, Tomáš Magát
