V roku 1934 sa Arnold Schoenberg z obáv pred nacistami rozhodol emigrovať do USA. V tom čase ho predchádzala nielen povesť skvelého skladateľa, ale aj trochu, ak by sa to tak dalo povedať, extravagantného človeka, s ktorým nebolo jednoduché vychádzať. Georgovi Gershwinovi sa to však podarilo a stal sa, ako neprajníci tvrdia, jeho jediným skutočným priateľom v USA. Práve Gershwin ho aj zoznámil s Irvingovom Thalbergom, s vplyvným filmovým producentom, ktorých cesty sa v budúcnosti ešte raz pretli.
Keď sa v roku 1935 štúdio MGM rozhodlo, že na filmové plátno prenesie román s názvom The Good Earth, sestra Schoenbergovho študenta Salka Viertel, ktorá sa podieľala na scenári, u Thalberga orodovala za to, aby oslovil práve Schoenberga. Tomu sa spočiatku tento nápad zdal byť bláznivý, no po tom, čo si vypočul jeho Zjasnenú noc, názor rýchlo zmenil a súhlasil, aby sa s veľkým skladateľom stretol.
Stretnutie spočiatku vyzeralo, z pohľadu budúcej spolupráce, nádejne. Thalberg Schoenbergovi vysvetľoval, akú hudbu by potreboval: „Vonku je hrozná búrka, pšeničné polia sa hojdajú vo vetre a zrazu sa začne zem triasť. A počas tohto zemetrasenia, Oo-Lan porodí dieťa. Aká len príležitosť pre hudbu!“ Thalberg mu oduševnene hovoril o tom, ako by rád vytvoril špeciálnu melódiu napríklad pre scénu, v ktorej kobylky jedia obilie na poli a pritom si neuvedomoval, ako veľmi bola jeho predstava odlišná od tej Schoenbergovej.
Schoenberg, akonáhle sa dostal k slovu, najprv slušne poďakoval za možnosť vytvoriť hudbu pre tento film a potom predostrel svoju, trochu odlišnú, víziu. Navrhol, že vytvorí dve hodiny trvajúcu hudbu a na základe tejto jeho hudby by MGM potom následne nakrútilo film. A to nebolo všetko. Schoenberg striktne trval na tom, že bude osobne pracovať s hercami, aby tí prednášali svoje repliky rytmicky v súlade s jeho hudbou, pričom tieto repliky, ako inak, musel vopred schváliť práve Schoenberg. Ten si navyše nárokoval aj na to, aby si mohol do filmu vybrať sám hercov, ktorí by vyhovovali jeho predstave a to napríklad po hlasovej stránke.
Thalberg, ktorý sa nechcel 61-ročného skladateľa nijako dotknúť, sa k jeho návrhom nijako priamo nevyjadril, len povedal, že si ich premyslia a že mu ešte zavolajú. Asi nie je prekvapujúce, že sa Schoenberg žiadneho telefonátu od MGM už nikdy nedočkal a tento príbeh sa stal dostatočne odstrašujúcim aj pre iné spoločnosti, ktoré v prípade, že hľadali skladateľa pre filmovú hudbu, Schoenberga rovno vyradili zo zoznamu prípadných adeptov. Sám Schoenberg to však nijako tragicky nebral, keďže tvrdil, že nebude riskovať svoju reputáciu pri niečom, čo nemôže plne kontrolovať.
Zo Scheonberga sa nikdy skladateľ filmovej hudby nestal, ale svojimi názormi publikovanými v nasledujúcich rokoch (predovšetkým do roku 1950) výrazným spôsobom ovplyvnil generáciu mladých skladateľov, ktorí tvorili hudbu pre film. Dnes môžeme už len špekulovať, ako by, napríklad, The Good Earth, vyzeral, keby vznikol presne podľa Schoenbergových požiadaviek. Z dnešného pohľadu by to bolo určite niečo netradičné a možno aj zaujímavé.
Foto: famouspeople.com, medici.tv
