Dnes 53-tisícové nemecké mesto Wetzlar, svojou rozlohou veľké ako naša Rimavská Sobota, je miestom, ktoré je úzko prepletené so slávnym románom Johanna Wolfganga von Goetheho, Utrpenie mladého Werthera. Zasadenie deja do tohto mesta nebolo náhodné, sám umelec tu totiž nejaký čas pobýval.
Čo však vlastne Goetheho priviedlo do Wetzlaru? Pre odpoveď sa musíme vrátiť do roku 1772. Goethe v tom čase pracoval vo Frankurte na svojej neskoršie úspešnej divadelnej hre Götz von Berlichingen inšpirovanej memoármi dobrodruha, cestovateľa a básnika zo 16. storočia Götza von Berlichingena.
Z práci na hre ho vytrhol list jeho otca, ktorým ho pozýval do Wetzlaru, mestečka vzdialeného približne päťdesiat kilometrov od Frankurtu. Mesto malo v tom čase významné postavenie, keďže tu sídlil Najvyšší odvolací súd. Wetzlar bol tiež úzko spätý s celou Goetheho rodinou.
Jeho starý otec tu pracoval a jeho otec tu absolvoval svoju právnickú prax. Goetheho otec, ktorý stále veril, že jeho syn sa stane taktiež úspešným právnikom, ho primäl tu nejaký čas pobudnúť. A tak sa stalo. 10. mája 1772 ako 22-ročný prišiel Goethe do Wetzlaru.
Goethe sa mal vo Wetzlari nielen právnicky vzdelávať, ale predovšetkým získavať cenné kontakty, ktoré by mohol neskôr zúročiť. Život vo Wetzlari mal zlepšiť i jeho nie práve najlepšiu finančnú situáciu. Ako novinový recenzent nezriedka píšu zadarmo a ako editor si toho veľa nezarobil.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Goetheho právo zaujímalo menej ako literatúra. Vo Wetzleri videl veci, ktoré ho skôr utvrdili v tom, že povolanie advokáta nie je pre neho. Bol svedkom korupcie, lenivosti i ležérnosti tunajších súdov, kedy sa na verdikty čakalo aj dlhé roky.
Wetzlar ako mesto hodnotil Goethe ako neatraktívne a nezaujímavé. Bol tu nútený bývať v tmavej izbe v dome nachádzajúcom sa v úzkej vedľajšej uličke. Prvé týždne strávené vo Wetzlari boli pre Goetheho utrpením. Priateľom napísal: „Sám, v depresií, bez cieľa,“ stálo v jednom z jeho listov.
Ako bolo jeho dobrým zvykom, vyslobodenie hľadal v literatúre. Zameral sa predovšetkým na texty od gréckych velikánov, akými boli Homér či Platón. O nich potom referoval vo svojich listoch krajanovi Herderovi. Radosť mu do srdca vlievala aj tunajšia spoločnosť, v ktorej sa cítil príjemne.
Goetheho jeho známi a priatelia vo Wetzlari poznali ako žoviálneho a sčítaného mladíka, ktorý mal rád deti. Jeho spoločnosť vyhľadávali bez rozdielu muži i ženy. Nijaká zo žien však Werthera spočiatku výraznejšie nezaujala. Až prišiel deviaty jún, dedinský bál, kde sa zoznámil s Charlottou „Lottou“ Buffovou.
Zoznámenie sa s 19-ročnou rodáčkou z Wetzlaru ho inšpirovalo k napísaniu románu Utrpenie mladého Werthera, ktorý ho preslávil nielen v rodnom Nemecku, ale aj v celej Európe. A ktorý mu tiež umožnil venovať sa umeniu, namiesto toho, aby bol advokátom.
