Vo svete filmu by sme len ťažko hľadali tak výraznú herečku, akou bola svojho času Katharine. Neústupná, tvrdohlavá, drzá, skrátka svojská. Niektorí za jej povahou videli náročné detstvo, prísnu matku a otca, no predovšetkým stratu milovaného brata Tom, ktorého v 14-rokoch objavila mŕtveho vo svojej izbe. Jeho smrť Katherine zasiahla a poznačila, hlavne kvôli tomu, že existovali náznaky, že Tom si mohol vziať život sám. Oklepala sa však a išla ďalej, no na svojho brata nikdy nezabudla a oslavovala každý deň, keď mal on oslavovať narodeniny.
Prelom v jej kariére prišiel v roku 1928, teda v roku, keď dokončila štúdium na univerzite. Vtedy získala aj prvú veľkú rolu a to v inscenácii na Broadwayi. Nasledujúce štyri roky sa niesli v znamení ďalších veľkých úloh, vďaka ktorým sa stala známou a obľúbenou medzi divákmi. Kým diváci ju milovali, tak režiséri s ňou bojovali. Bolo len otázkou času, kým si to z divadelných dosiek namieri pred kameru. V roku 1932 sa tak stalo – Hepburn obsadil George Cukor do úlohy Sydney vo filmovom diele A Bill of Divorcment a herečka sa mu za to odmenila skvelým výkonom. Producenti ju v nasledujúcom roku obsadili, napriek jej údajne premršteným finančným požiadavkom, do ďalších filmov, vrátane Morning Glory, za ktorý dostala americká herečka Oscara.
Nasledujúce štyri roky boli pre Katharine profesne náročné. Hra The Lake, v ktorej účinkovala na Brodwayi úplne prepadla a ani filmy, v ktorých účinkovala sa priaznivých reakcii nedostali. Začalo sa tvrdiť, že Hepburn je „kasovým jedom“ a diváci jej filmy nechcú vidieť. Pomocnú roku jej však podal muž, od ktorého to nikto nečakal... Howard Hughes (poznámka: Leonardo DiCaprio ho stvárnil vo filme Letec). Ale po poriadku. V roku 1939 sa Hepburn vo veľkom štýle vrátila na Broadway, hra The Philadelphia Story (Príbeh z Filadelfie) sa stala kasovým trhákom a vystrelila Katherine opäť raketovo nahor. Howard Hughes, ktorý Katherine miloval, zakúpil práva na filmové spracovanie a dal ich do rúk Katharine. Film, ktorý uzrel svetlo sveta o rok neskôr sa stal jedným z najúspešnejších filmov histórie – spojil v jednom filme bok po boku tri veľké hviezdy Hollywoodu – Katharine, Caryho Granta a Jamesa Stewarta. Spoločne s relatívne úspešnými filmami, v ktorých si Hepburn zahrala v roku 1937-1938 (predovšetkým Bringing Up Baby, teda Leopardia žena) už nik nepochyboval, že Katharine je „kasovým darom“. Darilo sa jej aj v osobnom živote, z Hughesom sa zasnúbili a zdalo sa, že nič nemôže ich spoločnú budúcnosť zastaviť.
Avšak zastavilo. Hoci Howard Hughes miloval Katharine až do svojej smrti, tak tá to isté nemohla dopriať jemu. Za všetko mohol rok 1942, kedy Katharine prijala úlohu zahrať si vo filme Woman of the Year. Jej hereckým partnerom bol, v tom čase, podstatne menej hviezdny Spencer Tracy. Mal už na konte nejaké ocenenia, ale bolo jasné, že kto vo filme bude hrať prvé husle. Prvé stretnutia medzi Tracym a Hepburn na pľace nedopadli úplne najlepšie – kým Hepburn bola mužským partnerom unesená, Tracy ju vnímal ako arogantnú, neústupnú a namyslenú. Mimochodom, on bol presne taký istý. Katharine v tomto filme hovorila až šiestimi jazykmi, no až tým siedmym si Tracyho získala – láskou. Na konci natáčania už celý štáb vedel, že títo dvaja medzi sebou cítia viac, než len profesnú rivalitu.
Ich vzťah, ne-vzťah, bol komplikovaný. Tracy bol z katolíckej rodiny, kde bolo manželstvo posvätné. So svojou manželkou a deťmi sa naďalej ukazoval na verejnosti a vytváral dojem dobrého otca. Dnešní filmoví historici sa zhodujú na tom, že Tracy bojoval s láskou voči Katherine vnútorne – svoju ženu si ctil a nechcel ju raniť, no zároveň bol cit, ktorý cítil, silnejší. Netrvalo dlho a dvojica spolu bývala. Nikdy však svoj zväzok oficiálne nepotvrdili, Tracy sa nikdy nerozišiel. Avšak Hepburn zrušila svoje zasnúbenie s Hughesom.V nasledujúcich desaťročiach bola spájaná s najrôznejšími mužmi (Cary Grant, Laurence Olivier a ďalší), no nedozvieme sa, čo na tom bolo pravdy či nepravdy. Hepburn i Tracy, akonáhle prišla reč na ich „vzťah“, tak obaja všetko popierali. Režiséri a producenti však vedeli svoje a chceli iskrenie medzi dvojicou využiť naplno.
Hepburn patrila predovšetkým „zlatá éra“ Hollywoodu, ktorú predstavovali 40. a 50. roky. Práve v tomto období nakrútila s Tracym celkovo štyri filmy, pričom predovšetkým Adam´s Rib (Adamovo rebro) sa stalo diváckym hitom. Spojenie s Tracym prinieslo medzi rokmi 1950 – 1960 ešte dva filmy, po ktorých sa Katherine čiastočne filmovo odmlčala. Dôvodom bola choroba jej milovaného muža. Tracyho zdravotný stav sa po roku 1960 začal zhoršovať a Hepburn sa rozhodla, že sa o neho bude starať. Odmietala ponuky filmových producentov a spoločne s Tracym trávila dni, mesiace a roky v ich spoločnom dome – čítaním či maľovaním.
V roku 1967 však predsa len kývla režisérovi Stanleymu Kramerovi – spoločne s Tracym si naposledy zahrala v legendárnom filme Guess Who´s Coming to Dinner (Hádaj, kdo príde na večeru). Nakrúcanie tohto snímku sa stalo zaujímavým z viacerých hľadísk. Zahrala si v ňom neter Katharine (Katherine Houghton), film predstavoval predeľ medzi odchádzajúcou a nastupujúcou generáciou (Tracy / Poitier) a predovšetkým to bol posledný film Spencera. Ten zomrel 17 dní po nakrútení posledného záberu. Hepburn film nikdy nevidela, nikdy nedokázala vidieť svojho milovaného muža v jeho poslednom filme. Herečka získala za stvárnenie postavy matky zlatú sošku, avšak vnímala ju ako sústrastné gesto akademikov po strate milovaného Tracyho. Toho v osudnú chvíľu zradilo srdce a podobne ako pri smrti jej brata Toma, to bola opäť Hepburn, ktorá ho objavila. A nezachránila.
Strata Tracyho ju zlomila, no pokúsila sa smútok prekonať filmovými rolami. V priebehu ďalších desiatich rokov nakrútila celkovo sedem filmov, vrátane Rooster Cogburn, kde si zahrala so svojim obľúbencom Johnom Waynom. Diváci si však uvedomovali, že táto Katherine je už len tieňom niekdajšej Katherine. V roku 1982 prijala Hepburn (ktorej zdravotný stav už tiež nebol ideálny) ponuku zahrať si vo filme On Golden Pond (Na Zlatom jazere) a bola tak pri rozlúčke ďalšieho veľkého herca, Henryho Fondu, ktorá zomrel len pár mesiacov po padnutí poslednej klapky. Tvrdohlavá Hepburn odmietla pri jednej z náročných scén dublérku a v 75-ich rokoch si skočila šípku do jazera. Bez neoprénu a po operácii. Do filmu sa „dostal“ aj Tracy, hoci len v podobe klobúku na Fondovej hlave. Oscara dostali Fonda i Hepburn.
V roku 1991 vydala Hepburn autobiografickú knihu s názvom „Me: Stories of My Life“, kde opísala svoj profesný i súkromný život. Po smrti Tracyho ženy pred médiami prakticky prvýkrát verejne potvrdila svoj vzťah s Tracym a prečítala aj list, ktorý mu po smrti napísala. Jej zhoršujúce sa zdravie spôsobené progresom jej neurologického ochorenia jej neumožnilo už toľko hrať. Jej rozlúčka však bola viac než dôstojná. V roku 1994 sa predstavila vo filme This Can´t Be Love (A čo keď je to láska?) po boku ďalšej veľkej osobnosti, Anthonyho Quinna. Jej malá rozlúčka síce Oscarom ocenená nebola, no film kritici nestrhali, ale ocenili.
Po roku 1994 sa Katherine už len sporadicky objavovala na verejnosti. V posledné roky života už zostávala už len doma. Zomrel obklopená najbližšími, 29. júna 2003 vo veku 96 rokov.
Zdroje informácii:
3. www.csfd.cz
Zdroje obrázkov:
1. www.fanpix.net
text-decoration: none;span style=/spanskala za stvcii. Do filmu sa span style=/p
