X+Z inscenácie Slepci napísanej podľa Meaeterlinckovej jedno-aktovky
Index Librorum Prohibitorum, tak znie zoznam zakázanej literatúry, ktorú ešte v 16. storočí vydal Vatikán a platil až do roku 1966. Na zozname sa ocitli niektoré dobre známe knihy (Chrám Matky Božej v Paríži, Madame Bovary, či Eseje), rovnako ako aj celí autori.
Štyria z nich, menovite Jean-Paul Sartre, Anatole France, André Gide a Maurice Maeterlinck, získali Nobelovu cenu za literatúru. Z nich možno práve tvorba belgického autora Maurica Meaeterlincka púta najväčšiu pozornosť.
Jednou z najslávnejších kníh belgického autora je krátka divadelná jedno-aktovka s názvom Slepci. Maeterlinck ju uviedol v roku 1890. Keď mu v roku 1911 udeľovali Nobelovu cenu za literatúru, práve toto útle dielko sa stalo jedným z tých, ktoré mu túto prestížnu cenu zaistilo. Symbolistická hra s neobyčajnou atmosférou sa tak navždy zapísala do dejín literatúry.
Už menšie pochopenie pre Slepcov mal však Vatikán. Ten ani nie tri roky po tom, čo Meaterlink dostal Nobelovu cenu, umiestnil celú jeho tvorbu na čiernu listinu. Dá sa predpokladať, že Slepci na tom mali veľkú zásluhu, keďže predstavovali v očiach duchovných veľmi ostrý tŕň v oku. Zákaz z Vatikánu znamenal, že veriaci Kresťania nemohli jeho knihy čítať, uchovávať, požičiavať či predávať.
Slepci majú jednoduchý dej. Starý kňaz odvedie slepých ľudí (6 mužov a šesť žien) a jedno malé dieťa do lesa. Počas vychádzky však zomrie a slepí ľudia sú tak nútení postarať sa sami o seba a dostať sa späť do ústavu, v ktorom žijú.
Dozaista si poviete, že čo je na tomto tak vulgárne, že sa to dostalo na čiernu listinu Vatikánu? Duchovní však dobre vedeli, čo robia. Maeterlinckovo dielo, silne ovplyvnené fenoménom smrti, totiž hovorilo o zániku sveta. „Boh je mŕtvy," hlásal Nietsche. Maeterlink, ako symbolista, predstavil kňaza ako symbol cirkvi, ktorá zomrela a zrazu sa ocitáme v ničom. Keď je Boh mŕtvy, cirkev už nepotrebujeme.
Maaeterlinckova kniha má veľmi desivé rozuzlenie, ktoré by som na tomto mieste rád odcitoval. Vopred sa ospravedlňujem za neoriginálny preklad.
Mladé slepé dievča: Ja počujem v diaľke kroky!
Prvý slepec: Ja počujem len suché lístie!
Mladé slepé dievča: Ja počujem v diaľke kroky!
Druhý slepec: Ja počujem len od severu vietor!
Mladé slepé dievča: Hovorím vám, niečo sa blíži!
Slepá starena: Počujem ľahučké kroky
(Padá ľahučko sneh)
Prvý slepec: Ach! Ach! Niečo chladné padá na moje ruky!
Šiesty slepec: Padá sneh!
Prvý slepec: Združme sa pevne k sebe!
Mladé slepé dievča: Načúvajte blížiacim sa krokom!
Slepá starena: Pre Boha! Buďte potichu!
Mladé slepé dievča: Už sa blíži! Už sa blíži! Počúvajte!
(Dieťa slepej šialenej ženy náhle začína plakať)
Slepý starec: Dieťa plače!
Mladé slepé dievča: Ono vidí" Ono vidí Istotne vidí niečo, prečo plače.
(Chytí dieťa do náruče a ide s ním smerom, odkiaľ počuje blížiace sa kroky. Ostatné ženy, okolo nej, ju nasledujú
Mladé slepé dievča: Idem prichádzajúcemu v ústrety!
Slepý starec: Majte sa na pozore!
Mladé slepé dievča: Ach! Ako plače! - Čo je mu? - Neplač. - Neboj sa, ničoho sa neboj, sme u teba, sme všetci s tebou. - Čo vidíš? - Neboj sa! - Neplač viac! - Čo vidíš? - Povedz, čo vidíš?
Slepá starena: Odtiaľ prichádza ruch blížiacich sa krokov! Počúvajte! Počúvajte!
(...)
Mladé slepé dievča: Ja počujem ich, počujem ich tak nablízku! Počúvajte! Počúvajte! - Čo vidíš, moje dieťa, čo vidíš?
Slepá starena: Na ktorú stranu sa pozerá?
Mladé slepé dievča: Hľadí na stranu, odkiaľ sa blížia kroky! - Vedzte! Vedzte! - Odvtátim ju, obracia stále hlavu na tú stranu! Vidí čosi, vidí! - Istotne niečo neobyčajného vidí ...
Slepá starena (prikročí k nej). Nadvihnite ho nad našu hlavy, aby lepšie videlo!
Mladé slepé dievča: Z cesty! Z cesty!
(Nadvihne dieťa nad zhromaždenie slepcov)
Mladé slepé dievča: Kroky zastali tu pred nami!
Slepá starena: Tu stoja. V našom strede!
Mladé slepé dievča: Kto si?
(Ticho.)
Slepá starena: Zmiluj sa nad nami!
(Ticho. - Len dieťa beznádejne plače).
Kto je ten, kto sa blíži ku slepcom? Alebo iná, lepšia otázka? Prečo sa Vatikán tak bál toho, kto sa blíži? Z uvedených riadkov je vidieť, že jediný, kto vidí, je to malé dieťa. To však nemôže povedať to, čo vidí, len plače a plače. Narieka, lebo vidí smrť? Niečo desivé, predpovedajúce apokalypsu biblických rozmerov? Nastal koniec sveta?
Niečo podobné zrejme videl v Maeterlinckovom diele aj Vatikán. Koniec sveta. Tí, ktorí by prichádzajúcu Smrť mohli vidieť, nevidia, a tí, ktorí vidia, nemôžu prehovoriť. Len plačú, lebo, to čo vidia ich desí.
Poznámka na záver: Nepopieram, že Maeterlinckovo dielo je možné interpretovať inak. Dnes som predostrel len jednu z možných interpretačných ciest, ktorú podporuje, trochu paradoxne, i Vatikán.
Druhá poznámka na záver: K tejto interpretácii sme sa dopracovali na hodine s Doc. PhDr. Michalom Babiakom, Mr. Zásluhy na tomto druhu interpretácie je nutné pripísať i jemu.
