Honoré de Balzac, Franz Kafka, D. H. Lawrence, Guy de Maupassant, Eugene O´Neill či Walter Scott – to je len zopár z velikánov, ktorým život vzala zákerná tuberkulóza. Teda choroba, ktorá mala vďaka románom a operám miestami až romantický nádych. Podľahol jej aj George Orwell, autor dystopického románu 1984 a nemenej známej Zvieracej farmy.
Orwell sa päťdesiatky nedožil, zomrel štyri roky predtým. Na druhý svet však odišiel šťastný. Tri mesiace pred smrťou si zobral za manželku o pätnásť rokov od neho mladšiu Soniu Brownellovú, ktorá bola asistentkou jeho bývalého spolužiaka zo školy. Stala sa dôležitým článkom v Orwellovom živote a jeho veľkou oporou v najťažších časoch.
Päť falošných zubov a kŕčové žily
Sonia bola ženou, ktorú vždy priťahovali inteligentní muži. Vynikal medzi nimi hlavne jeden - filozof Maurice Merleau-Ponty. Sonia ho milovala, možno až príliš. Odmietla kvôli nemu aj prvú ponuku na sobáš od Orwella. Celý čas totiž verila, že sa stane pani Merleau-Pontyovou. Tento jej sen sa jej však nesplnil.
Francúzsky fenomenológ ju po čase opustil a ich rozchod sprevádzali ostré slová, predovšetkým zo strany Pontyho. Orwell zacítil príležitosť a napriek tomu, že jeho zdravotný stav nebol práve najlepší, v lete 1949 sa rozhodol zariskovať a požiadal Soniu opäť o ruku. Hovorí sa, že pri tom vyriekol práve tieto slová:
„Mám tridsať deväť rokov. Mám kŕčové žily. Mám päť falošných zubov. Ty si odo mňa o pätnásť rokov mladšia. Ako môže muž ako ja očariť ženu, ako si ty?“
Orwell košom druhýkrát nedostal. Sonia mu povedala vytúžené áno. Pár sa tak po krátkej známosti mal zosobášiť. Prekážok bolo viacero, jednou z tých najvážnejších bol Orwellov zdravotný stav. Kvôli nemu nemohol ani snúbenici kúpiť prsteň, no vyriešil to jednoducho - povedal jej, nech si vyberie taký, aký sa jej bude páčiť a on ho zaplatí. A tak sa aj stalo.
Svadba v posteli
Napriek tomu, že rodina i priatelia boli nadchádzajúcim sobášom prekvapení, prevážilo u nich nadšenie a spokojnosť. Verili, že práve láska ženy dopomôže Orwellovi, ktorý sa stal pár rokov predtým vdovcom, k tomu, aby sa cítil lepšie. Pre Orwella bola Sonia darom z nebies, ženou, ktorú miloval snáď od prvej chvíle, ako ju uvidel.
„Reprezentovala všetko to, čo Orwell tak dlho hľadal, bola prekrásna (…), obdarená kvalitami dobrej spoločníčky, poznala sa so spisovateľmi a maliarmi,“ opísal ju jeho priateľ Malcolm Muggeridge.
Trinásteho októbra 1949 obdržal Orwellov svedok David Astor špeciálne povolenie od Arcibiskupa z Canterbury na sobáš. Bez neho by sa nemohol uskutočniť, keďže nemocnica pre podobné účely nemala licenciu. Obrad sa uskutočnil v nemocničnej izbe za účasti asi len tuctu hostí. Jeden z nich priniesol Orwellovi oblek, ktorý si on prehodil cez pyžamo, aby vyzeral trochu serióznejšie.
Svadobný dar
David Astor po sobáši zabezpečil pre hostí spoločný obed v hoteli Ritz. Ako s nadsádzkou povedal, nechcel, aby novomanželka pila v deň svadby mlieko kdesi sama doma. Počas obeda hostia podpísali svadobné menu a Astor ho potom odniesol Orwellovi do nemocnice ako netradičný svadobný dar, obdobu spoločnej fotografie.
Na mladomanželov čakala i netradičná svadobná cesta - do Švajčiarska na liečenie. Orwell bol optimisticky naladený, napriek tomu, že v kútiku duše vedel, že toto je jeho posledná šanca. S výdatnou pomocou kamarátov a kníhkupcov sa mu podarilo zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na cestu a liečbu.
Napokon sa však do Švajčiarska nedostal. Zomrel deň pred plánovaným odchodom. Knihu, ktorú chcel napísať, už nikdy nenapísal. Jedna z legiend hovorí, po ňom v nemocnici zostali v kúte stáť rybárske prúty, ktorými už nikdy nič neulovil.
Po smrti Orwella
Kým Orwella si Sonia vzala v čase, kedy bol na pokraji smrti, za druhého manžela sa vydala napriek tomu, že vedela, že bol homosexuál. Udržiavala však milostný pomer s viacerými mužmi, no dieťa z toho nevzišlo. Kompenzovala si to tým, že sa starala o deti svojich partnerov, ktorým nahrádzala matku. Rozumeli si spolu výborne.
Život Sonii Browningovej Orwellovej ukončil tridsať rokov po Orwellovej smrti nádor na mozgu. Dlhé desaťročia bránila odkaz svojho manžela pred neprajníkmi a kritikmi. Sama tým odpovedala kritikom na výčitku, že si Orwella vzala z frustrácie kvôli neúspešnému vzťahu s Merleau-Pontym. Skutočne ho milovala, no ako poznamenal Orwellov priateľ, „takéto príbehy šťastne nekončia.“
Hlavná fotka: Wikipedia.org
