X+Pozvánka na Nabucca do La Scaly
Roky 1840 – 1841 boli pre Giuseppe Verdiho veľmi náročné. Zomrela mu manželka a deti, jeho posledná opera úplne prepadla a on sa utápal v depresiách. Jeho sebadôvera bola na bode mrazu a vážne rozmýšľal, že zavesí svoju, nie príliš bohatú, skladateľskú kariéru na klinec. S La Scalou mal však uzavretú zmluvu ešte na jednu operu a musel ju dodržať. Len veľmi neochotne prijal libreto od T. Soleru. Libreto na akéhosi Nabucca.
To, čo sa presne stalo, sa už asi nikdy s určitosťou nedozvieme. Jedna z legiend hovorí, že Verdi libreto odhodil a to zostalo otvorené práve na slovách „leť, myšlienka, na zlatých krídlach“, ktoré majstra okamžite zaujali. Iná z legiend hovorí, že Verdi akonáhle prišiel domov, neochotne otvoril libreto na náhodnej strane a tam jeho oči uvideli práve tie krásne slová. Tie, ako niektorí asi viete, sa neskôr stali základom spevu židovských otrokov.
Va, pensiero alebo po našom Zbor Židov, patrí k najznámejším operným chorálom všetkých čias. Významom presahuje „obyčajnú“ operu – svojho času to bol zborový spev s jasným politickým kontextom, spev o túžbe slobody. Keď v roku 2011 chcel taliansky parlament „osekať“ príspevky na kultúru, v Rímskej opere, na protest proti tomu počas Nabucca zaspievali Va, pensiero všetci v sále, diváci i so spevákmi na javisku. Video z toho môžete vidieť nižšie.
Keď po smrti Verdiho ukladali jeho telo k jeho žene v Casa di Riposo, tak Arturo Toscanini, aktér „panettoneovej“ príhody z minula, viedol 800-členný zbor, ktorý spieval túto neoficiálnu taliansku hymnu. Spoločne s ním sa s majstrom talianskej opery prišli rozlúčiť aj desaťtisíce ľudí. Kto vie, ako by to bolo, keby to Verdi vzdal, keby mu nepriletela tá myšlienka na zlatých krídlach. Nebol by možno Nabucco, nebol by možno Verdi. Práve práca na tejto opere mu dovolila preklenúť ťažké časy. Zaistila mu pevné miesto v dejinách.
