X+Cary Grant a Alfred Hitchcock
Film s názvom Suspicion (Podozrenie) nepatrí medzi najznámejšie tituly amerického génia. Nakrútil ho ako 42-ročný, v čase, kedy mal za sebou len Rebeccu. Oba filmy spájala osoba nielen Hitchcocka, ale aj mladej Joan Fontaine, ktorej práve „Hitch“ doprial pár minút veľkej slávy. V Podozrení si zahrala bohatú manželku Johnnieho Aysgartha (v podaní bravúrneho Caryho Granta), ktorá až po svadbe a po zložení ružových okuliarov odhalí pravú tvár svojho muža. Námet sa zdá tuctový, ale Hitchcock spravil z filmu geniálne (a v istom zmysle aj vizionárske) dielo. Nebola to však zásluha len čisto napínavej atmosféry, ako veľakrát v jeho neskorších filmoch, ale skôr zaujímavej pointy, podobne ako v Psychu.
Podozrenie by nebolo tak dobrým filmom nebyť Caryho Granta. Bol to prvý zo štyroch filmov, na ktorom Grant a Hitchcock spolupracovali a hoci filmy ako Na sever severozápadnou dráhou či Chyťte zlodeja patria medzi rozhodne známejšie tituly, tak práve Podozrenie bolo tým, ktoré znamenalo jeden zo zlomov v Grantovej kariére. Americký herec, ktorý bol dovtedy známy skôr z romantických komédii (spomeňte na Leopardiu ženu s Katharine Hepburn či Príbeh s Filadelfie s totožnou herečkou) sa rázom predstavil divákom v úplne novom svetle. Hitchcock priniesol na plátno charakter charizmatického „záporáka“, ktorý šarmom získaval ženy a rovnakým šarmom zakrýval svoju druhú tvár. Grantov charakter bol veľmi podobný Nickovi Arnsteinovi z Wylerovej Funny Girl o bezmála 30 rokov na to. Len s tým rozdielom, že u Wylera bolo všetko zrejmé, zrozumiteľné, kým u Hitchcocka i naoko jasné súvislosti boli neistými.
Hitchcock v Podozrení rozvíjal dej prostredníctvom personálneho rozprávača. Tým bola mladá Lina MacLaidlawová v podaní Jean Fontaine. Jej životný obzor bol aj životným obzorom diváka – vie len to, čo vie ona, vidí len to, čo vidí ona. Film neobsahuje prestrihy na život Aysgartha, čím zanecháva diváka v napätí a nedovolí mu overiť niektoré náznaky, ktoré Lina časom odhaľuje. Hitchcock každou minútou viac a viac dotvára Aysgarthov imidž, jeho život predstavuje ako dráhu zločinca, v ktorej všetko postupuje od drobných deliktov (klamanie vo vlaku) až k tým vážnejším (podvody) a napokon vážnym (podozrenie z vraždy).
To, čo z Hitchcockovho diela robí v istom zmysle vizionárske dielo je to, ako americký režisér „fabuluje“ s divákom. Podobne ako v neskoršom a do detailov viac vycibrenom Psychu sa „Hitch“ hrá s divákom a to tak, že mu predostiera naoko jednoznačné fakty smerujúce k jedinému, nevyhnutnému a cez to všetko logickému a opodstatnenému záveru. Rovnako ako v Psychu je kľúčom k pochopeniu pointy poznanie hlavného hrdinu. Až v samotnom závere Podozrenia sa personálny typ rozprávača mení a divákovi je po prvýkrát dovolené nazrieť za oponu a pozrieť sa na život očami postavy Caryho Granta. Grant sa po prvýkrát emocionálne obnaží a dovolí nazrieť do svojho vnútra. Naoko jednoznačné odpovede na otázky tak získajú ďalšie možné odpovede …alebo to je len ďalšia hra s divákom? Urobíť si obraz je už na divákovi.
Len doplním, že Joan Fontaine, 24-ročná herečka, si za stvárnenie Liny odniesla zlatú sošku Oscara, ako jediná z postáv spomedzi všetkých Hitchcockových filmov. A Cary Grant zostal bez ceny, rovnako tak ako aj bez role Jamesa Bonda. Ale to už je zas iný príbeh ...
Foto v článku: cine.ados.fr
