Sherlock Holmes, Columbo, Inšpektor Clouseau či Adrian Monk – všetkých spája nielen to, že sú to známi detektívi, ale aj to, že sa nevyhýbali romantickým interakciám so ženami. Akonáhle však príde reč na Hercula Poirota, tak sa ocitneme akoby v neprebádanej krajine. Pokiaľ sa Agatha Christie niečomu, domnievam sa cielene, vyhýbala, tak to bola odpoveď na to, aká je sexuálna orientácia jej slávneho detektíva.
Hercule Poirot a Hastings?
V jednej z dávnych štúdii Petera Keatinga ešte z minulého storočia sa objavuje azda vôbec po prvýkrát hypotéza o tom, že Hercule Poirot a jeho verný kolega Arthur Hastings mali medzi sebou utajený latentný homosexuálny vzťah. Latentný pre to, že ani jeden z nich nenašiel odvahu pre to prejaviť ľúbostné city tomu druhému, čo bolo spôsobené aj tým, že Hastings bol tridsať rokov (a to poznamenajme, že údajne šťastne) ženatý.
Keatinga i ďalších k tejto hypotéze priviedla skutočnosť, že o Poirotovej sexualite veľa nevieme. Alebo, presnejšie, skoro vôbec nič. Asi najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o belgickom detektívovi ako o sexuálne neutrálnom. Nemá totiž žiadne sexuálne styky a to či už s mužmi či so ženami, no zároveň s obomi pohlaviami vychádza veľmi dobre. Ani Agatha Christie túto otázku ani v listoch a ani nikde nereflektovala. Nechcela či to nepovažovala za dôležité?
Agatha Christie a Pán Elsworthy
V jej dielach však často nachádzame odkazy na homosexualitu či dokonca i samotné postavy homosexuálov. Je to prekvapujúce, keďže dovtedy sa tento typ postáv a to predovšetkým v detektívnych románoch skoro vôbec nevyskytoval a ak áno, tak len v dvoch striktne opačných podobách – buď ako veľmi zlý človek bez štipky dobra vo svojom vnútri alebo ako karikatúra bežného človeka využitá pre účely komiky.
Christie však dovtedajší úzus zmenila . V románe Ohlásená vražda sa stretávame s dvojicou lesieb a v príbehu Vraždiť je hračka sa objavuje Pán Elsworthy a to ako dokonca majiteľ antikvariátu, teda vlastne ctihodný občan. Jedna z verzii hovorí o tom, že Agatha Christie na homosexualitu nenazerala cez prizmu sexuality, ale životného štýlu. Čo to znamenalo?
Homosexuáli veľa pijú
Pod homosexuálmi si predstavovala taký typ ľudí, ktorí žijú, v dnešných termínoch, extrovertným a neusporiadaným životom. Boli to ľudia, ktorí pravidelne chodili do rôznych pochybných barov, veľa pili, mali veľa priateľov opačného pohlavia, s ktorými však neudržiavali tradičné sexuálne styky, no a predovšetkým to boli nezodpovední flákači, na ktorých sa skoro v ničom nedalo spoľahnúť.
Hercule Poirot bezpochyby nebol nezodpovedným flákačom, ale skôr pedantom a to, že s opačným pohlavím neudržiaval intímne sexuálne styky ešte neznamená, že musel byť homosexuálom. Je však veľmi pravdepodobné, že ak by ním aj skutočne bol, tak by o tom Agatha Christie vplyvom svojej konzervatívnej výchovy ani nemohla napísať. Mohla by to však zašifrovať do textu.
Muž s výzorom gréckeho boha
Hoci sa to zdá byť absurdné (a možno to tak aj skutočne je), tak Poirot často pri opise mužov používa atypické frázy, ktoré vzbudzujú určitý druh otázok. O jednom mužovi hovorí, že má „výzor gréckeho boha“ a o ďalšom, že je očarený jeho „výzorom viac, než čímkoľvek iným.“ Podobne by sme však našli aj náznaky toho, že i Poirot je v očiach iných mužov vnímaný ako atraktívny.
Najväčšou záhadou v celom prípade zostáva jedna zdanlivo nevinná otázka: Prečo by však vôbec Agatha Christie chcela mať z Poirota homosexuála a zároveň by to takto tajila? Nič nenasvedčuje tomu, že by ktokoľvek, kým sa inšpirovala pri písaní Poirota bol homosexuálom. Nejestvujú ani dôkazy o tom, že by napríklad niekto z jej príbuzných homosexuálom bol a ona by mu takto chcela prejaviť sympatie.
Hercule Poirot sa sústredí na kariéru
Najpravdepodobnejšie sa tak javí teória, že ho Agatha Christie zbavila „záťaže“ sexuality, čím mu umožnila sa úplne koncentrovať na svoju kariéru. Nebol totiž nútený voliť medzi láskou k žene a svojou profesiou detektíva, čím ho oslobodila od bežných ľudských starostí. Otázka o jeho sexualite je teda zodpovedaná v momente, kedy túto hypotézu prijmeme za platnú.
Ako pri všetkých či už väčších či menších záhadách tu však vždy zostanú určité pochybnosti o tom, či to všetko nemohlo byť napokon inak. V prípade záhady Poirotovej homosexuality môžeme s určitosťou tvrdiť len to, že je to tak trochu záhada, ktorú môže rozlúštiť len jediný človek a nie je to nikto iný, než Hercule Poirot. Ten však ponuku na vyriešenie takéhoto prípadu nie je ochotný prijať.
Hlavná fotka: Flickr.com/CreativeCommons
