X+Ernest Hemingway: Starec a more
Keď v roku 1951 počas pobytu na Kube napísal Ernest Hemingway novelu Starec a more, bol z neho už uznávaný literát oceňovaný za jeho schopnosť vyvolať v čitateľovi veľké emocionálne pnutie. Diela ako Zhobom zbraniam či Komu zvonia do hrobu patria dodnes medzi knihy, ktoré často figurujú v zoznamoch povinnej literatúry na stredných či vysokých školách. Na docenenie kritikou si však legendárny americký spisovateľ musel počkať až na svoje (ako sa neskôr ukázalo) posledné dielo. Novela Starec a more je svojim rozsahom možno útla, no svojou vnútornou silou ukrytou medzi riadkami dosahuje veľkosti veľkých romantických opusov.
Príbeh čakal na spracovanie dlhých 15 rokov, Hemingway ho napísal za osem týždňov
V roku 1935 počul Ernest Hemingway príbeh, ktorý sa o šestnásť rokov na to rozhodol dať na papier. Bol to príbeh o starom kubánskom rybárovi, ktorý štyri dni a štyri noci bojoval o mečúňa, aby mu ho napokon vzali žraloci. Trvalo však dlhých šestnásť rokov, kým sa príbeh dostal medzi čitateľov. Ako sám autor priznal, je to vyvrcholenie jeho práce a života. „Je to epilóg celého môjho písania a toho, čo som sa naučil a snažil sa naučiť, počas toho, čo som písal či sa snažil žiť. Zničí to kritikov, ktorí tvrdia, že nedokážem písať o ničom inom než o sebe samom a svojich skúsenostiach,“ konštatoval. Hemingwayov Starec a more bol skutočne jeho veľkým epilógom a zavŕšením toho, čo sa o písaní naučil. Keď mal 26 rokov dokázal počas šiestich týždňov vytvoriť román Slnko aj vychádza. Musel ho však napokon dvakrát prepisovať. Keď o dvadsaťpäť rokov na to písal na Kube (rozsahom) oveľa kratšie dielo, tak ho napísal bez nutnosti ďalších úprav za osem týždňov. Počas šestnástich dní za sebou napísal každý deň vždy aspoň tisíc slov. Jeho editor si z jeho rýchlosti robil srandu, no Hemingway bol fascinovaný svojou schopnosťou dostať text rýchlo na papier.
Starec a more sa objavuje v magazíne Life
Keď v roku 1926 vydal Hemingway román Slnko aj vychádza, tak kniha sa stala veľmi úspešnou a to napriek faktu, že sa predalo „len“ 26.000 kópii v prvom roku. Keď 1. septembra uverejnil magazín Life jeho Starca a more (knižne mal byť vydaný o týždeň na to), tak sa len počas dvoch dní predalo neuveriteľných päť miliónov výtlačkov. Hemingwayovo dielo sa okamžite stalo hitom a z autora sa stala prakticky cez noc celosvetová celebrita. „Apetít po informáciách o ňom bol neutíchajúci. Periodiká, ktoré sa zamieravali na akýkoľvek druh čitateľov, pravidelne písali o jeho názoroch a aktivitách.“ Hemingway dostával každý deň osemdesiat či deväťdesiat dopisov, turisti a reportéri za nim chodili do Finci, no sám autor skôr trpel. Nie kvôli publicite, ale osobným starostiam. Zomrela mu matka a otec jej milovanej na tumor.
Nobelovu cenu si prevziať prísť nemohol
S Hemingwayom to išlo dole z kopca. Jeho novelu síce ocenili Pullitzerovou cenou, no jeho zdravie bolo trvalo podlomené. K už tak veľkým zdravotným problémom pribudli ďalšie, keď prežil pád lietadla. Aj z toho dôvodu si nemohol prísť prevziať Nobelovu cenu a vypočuť si slová Švédskej akadémie. Tá keď predstavoval nového laureáta, tak uviedla toto: „Pre jeho silný, majstrovský štýl v umení modernej narácie (pozn. rozprávania), naposledy predstavený v Starcovi a mori.“ Hemingway poslal namiesto seba kamarátov a nechal pre pobavenie odkázať, že sa teší finančnú hotovosť.
Starec a more mohol mať pokojne tisíc strán
Keď sa v roku 1958 v The Paris Review objavil rozhovor s Ernestom Hemingwayom, tak čitatelia získali jedinečný pohľad do mysle amerického spisovateľa. V tomto rozhovore sa Hemingway vrátil aj k práci na svoje oceňovanej novele a uviedol, že on sa na rozdiel od iných autorov „snažil naučiť robiť niečo nové“.„Starec a more mohol mať viac než tisíc strán a mať rozpísanú každú jednu postavu v dedine a to, ako žijú, kedy sa narodili, ako vyrástli, kde študovali, kedy rodili a podobne. V písaní ste však limitovaní tým, čo už bolo pred vami dobre vykonané. A tak som sa snažil naučiť sa robiť niečo nové.“
Namiesto toho, aby sa teda sústredil na opisovanie každého jedného detailu, sústredil na na intenzívny zážitok, na príbeh samotného rybára, ktorý je konfrontovaný s nepriazňou osudu a predsa stále bojuje. Hoci Hemingway priznal, že mal vtedy „neuveriteľné šťastie“, tak to určite nebolo len čisto tým. Zlé jazyky tvrdia, že americkému spisovateľovi udelili Nobelovu cenu len kvôli tomu, že sa báli o to, či sa dožije ďalších týždňov. Práve Starca a more však napríklad redaktor New York Timesu označil za najlepšie Hemingwayovo dielo. A to v konfrontácii s jeho staršími opusmi naznačuje, že úspech jeho novely nebol len dielom šťastia.
„Snažil som sa vytvoriť skutočného starého muža, skutočného chlapca, skutočné more, skutočnú rybu a skutočných žralokov,“ poznamenal raz na margo svojho diela Hemingway.
Viac článkov nájdete na mojej stránke www.foyer.sk
