Herci odchádzajú a prichádzajú, no postavy zostávajú. Divadelná Tančiareň zažila v posledných niekoľko málo rokoch významné zmeny v obsadení, ku ktorým vždy viedli určité okolnosti. V čase zdravotnej indispozície Juraja Slezáčka sa na jeho miesto dočasne posunul Martin Huba, ktorý divákom staršieho pána predstavil v trochu inom svetle.
Materské povinnosti Heleny Krajčiovej znamenali príležitosť pre Barboru Švidraňovú, divákom dovtedy známu predovšetkým z inscenácii Aj kone sa strieľajú a Chrobák v hlave. Príjemným spestrením je účasť Simony Mihálikovej, ktorá sa v bratislavskom predstavení objavuje ako náhrada za Janu Gaváčovú. Zaujmú aj alternácie Pauly Staroňovej Bakoš, herečky presvedčivej v tanečných i v tých dramatickejších rolách a Lukáša Latináka.
Trinásty december tohto roka sa do bohatých dejín bratislavskej inscenácie zapíše ďalšou hereckou premiérou – tú si tentoraz odbil Michal Rosík, ktorý predstavil archetyp postavy, ktorá vždy vedela prezliecť kabát a byť tak vždy poplatná režimu, ktorý vtedy bol pri moci. Michal Rosík sa predstavil v roli, ktorú doposiaľ bežne stvárňoval Martin Šalacha (pre mnohých určite známy ako Zurvalec zo Skrotenia zlej ženy). Nie je to jeho prvé pôsobenie na javiskách SND – podobne ako Barbora Švidraňová sa objavuje v inscenácii Aj kone sa strieľajú (viď obrázok nižšie) a z nedávnej minulosti si ho diváci môžu pamätať zo Shafferovho Amadea či Pitínskeho Mariši. Má za sebou aj množstvo rolí v Divadle Lab VŠMU, v ktorom sa predstavil napríklad v Čechovových Troch sestrách či v Tolstojovej Živej mŕtvole. Jeho hereckými partnermi boli v tomto čase napríklad Barbora Švidraňová, Daniel Ratimorský, či Gabriela Marcinková.
Michal Rosík zanechal v Tančiarni určite dobrý dojem. Svoju postavu, respektíve postavy predstavil ako oveľa démonickejších a cynickejších mužov, než tomu bolo u Martina Šalachu. Zrkadlilo sa to práve v časti, kedy stelesňoval gardistu, kedy si najprv cynicky s tanečníkmi trochu zatancoval, aby ich následne vystrašil svojou púhou prítomnosťou. Jeho úvodný tanec s Emíliou Vášáryovou bol v porovnaní s tým, ako ho predvádzal Martin Šalacha, oveľa vtieravejší a krutejší. Škoda však, že podobná invencia neprišla aj v ďalších výstupoch, ktoré to umožňovali.
Posledný piatok opätovne ukázal, že aj dvanásť rokov po premiére dokáže Tančiareň kompletne vypredať hľadisko v Činohre SND. Ukazuje sa, že hoci sa herci menia a staré obsadenie so Zuzanou Fialovou, Róbertom Rothom, Dušanom Cinkotom či Mariánom Amslerom je dnes už vecou histórie, tak diváci stále túžia objavovať a odhaľovať temné i svetlé momenty našej histórie a to inak než prostredníctvom kníh. Tančiareň je fenoménom, ktorý už tridsať rokov permanentne presahuje hranice toho, čo chápeme ako čas a priestor. Na priestore jedného javiska totiž čas prúdi extrémne rýchlo, pričom však všetko zvládame intenzívne vnímať.
Foto: Andrej Balco, andrejbalco.com
