Audrey Hepburn vedela, že sa nikdy nestane profesionálnou speváčkou. Nemala to, čo by k tomu nevyhnutne potrebovala a to výnimočný hlas. Predsa len sa jej však v rokoch 1961 – 1963 podarilo ako speváčke dosiahnuť úspechov, ktoré jej mohli závidieť aj ostatné kolegyne. Za všetko pritom mohla jediná pieseň, Moon River, ktorá sa objavila v slávnom filme Raňajky u Tiffanyho.
Inšpirácia Audrey Hepburnovou
Autorom hudby k piesni bol Henri Mancini. Bolo o ňom známe to, že len veľmi vzácne skladal hudbu ešte predtým, než videl hotový film. Natoľko ho však lákala predstava spolupráce s hviezdnou herečkou , že sa rozhodol spraviť výnimku. Prečítal si scenár Georga Axelroda a pustil sa do komponovania. Ako sám neskôr priznal, inšpiráciou mu bola samotná Audrey Hepburnová. Jej tvár a osobnosť.
„Bola to jedna z najťažších skladieb, ktoré som vo svojom živote musel napísať, pretože som si nevedel predstaviť, čo by asi tak to dievča malo spievať na požiarnom schodisku,“ povedal neskôr. Celý mesiac sa trápil tým, ako vyrieši tento problém. Až po tom si uvedomil, že vlastne nemusí ísť o nič zložité. A tak vytvoril skladbu o rafinovanom dievčati z vidieka, ktoré má svoje sny a túžby.
Do sladkobôľnych tónov Moon River sa Mancini snažil zašifrovať to, aká bola Audrey. Skladbu skomponoval za ani nie dvadsať minút. Napísal ju herečke na telo, podľa jej rozsahu, aký odpozoroval vo Funny Face (štyri roky starý film, v ktorom aj spievala). Keď sa s Hepburnovou prvýkrát stretol, cítil, že bude presne pasovať k nej. Veril, že nikto iný nebude môcť porozumieť skladbe lepšie, než ona.
Od odporu k hnevu
Mancini až do svojej smrti veril, že nikto nikdy nezaspieval túto skladbu lepšie, než jeho Audrey, s ktorou sa stali blízki priatelia. Za pravdu mu dávali aj kritici, ktorý Hepburnovú za jej výkon chválili. Hovorili o oduševnenom výkone plnom emócii. Audrey pri tom spočiatku protestovala proti tomu, aby vo filme spievala. Odvolávala sa na to, že od Funny Face sa jej hlas zhoršil. Predstava toho, že by mala opäť spievať, ju úprimne desila.
Mancini s Mercerom ju museli dlho presviedčať, kým zmenila názor. Od chvíle, keď v štúdiu prvýkrát chytila do rúk gitaru a zaspievala prvú slohu, bolo jasné, že Mancini sa nemýlil. Skladba k nej presne pasovala. Jediný, komu sa nepáčila bol nový prezident Paramountu, ktorý po uzavretej premiére v San Franciscu skonštatoval, že skladba sa musí z filmu rozhodne odstrániť.
Audrey, ktorá to počula, vstala zo stoličky a povedala rázne: „Len cez moju mŕtvolu!“ Pre väčšinu z tých, ktorí tento incident videli to bolo naposledy, čo videli Audrey Hepburnovú takto vybuchnúť. Za „svoju“ skladbu bojovala a úspešne. Vo filme zostala. A história ukázala, že to bolo správne rozhodnutie.
Nový typ skladby
Skladba sa pôvodne nemala volať Moon River, ale jednoducho, I am Holly (Som Holly). To sa však nepáčilo autorovi textu, Johnnymu Mercerovi, podľa ktorého takémuto názvu chýbal šarm. Zavrhol aj možnosť Blue River, keďže sa obával toho, že by si to ľudia mýlili so skladbami s totožným názvom, ktorých bolo niekoľko. Sám však navrhol Moon River, čo sa zapáčilo všetkým – Mancinimu i režisérovi Blakovi Edwardsovi.
Moon River, ako aj celý film si diváci zamilovali. Skladbe sa podarilo to, čo nedokázala skoro žiadna iná pred ňou, dostala sa na úroveň songov z populárnej (ne-filmovej) hudby. Dovtedy totiž filmová hudba bola vnímaná ako niečo menej hodnotné ako populárna hudba. Henri Mancini, ktorý to chcel zmeniť, spravil jednoduchý trik. Nahradil veľký orchester len pár hráčmi na gitaru, harmonike či bubnoch.
Jeho cieľom bolo vytvoriť jednoduchú a chytľavú folkovú melódiu, ktorá ľudí chytí za srdce. A to sa mu aj podarilo. Za skladbu i hudbu k filmu získal Mancini Oscara a Moon River je dodnes tým najznámejším hudobným titulom, čo vytvoril. „Keby nebolo Audrey, nebolo by ani Moon River,“ povedal v jednom dokumente. Henri Mancini zomrel v júni 1994, len rok a pol po svojej milovanej Audrey.
