Kedysi boli v dedine traja najdôležitejší ľudia – doktor, kňaz a učiteľ. Boli to práve oni, ktorí mali nadobudnuté vzdelanie oproti tým, čo pracovali na poli. Dnes majú doktori stále rovnaký rešpekt, keď nie aj väčší. Spoločnosť si váži ich prácu natoľko, že im nedávno aj zvýšili platy podľa toho, koľko si vypýtali. Ku kňazovi sa väčšina praktizujúcich veriacich správa tiež s úctou a ich slová sa im zarývajú do srdca každú nedeľu. No učiteľ sa dostal na horšiu úroveň ako predavači a predavačky v supermarketoch. Nechcem znevažovať prácu predavačov a predavačiek, je nesmierne dôležitá, ale nie je na ňu potrebné vysokoškolské vzdelanie, ani atestácie, metodiky, neustále čítanie a samovzdelávanie. Kde sa stala chyba, že už malé deti dokážu častovať učiteľov rôznymi pejoratívnymi slovami, rodičia žiakov spochybňujú každé vyjadrenie učiteľov, a vedenie alebo kolegovia častokrát hádžu skôr polená pod nohy, ako by mali byť nápomocní? Obraz v spoločnosti a v médiách ani nie je potrebné komentovať. Ľudia si myslia, že keď sami školu navštevovali, tak sú samozrejme odborníkmi na vzdelávanie a hotoví experti sa z nich stanú, keď ich deti začnú školu navštevovať.
Pozitívom však je náš novovymenovaný minister školstva Ján Horecký, ktorý okrem toho, že je vyštudovaný učiteľ s dlhoročnou praxou, pôsobil aj ako riaditeľ na Spojenej škole sv. Františka z Assisi v Karlovej Vsi. Popritom bol prezidentom združenia katolíckych škôl Slovenska a tesne pred vymenovaním bol manažérom siete súkromných škôl Félix. Kritizovaný je liberálnou väčšinou pre celkom jasné dôvody a môžeme si byť istí, že sa v kresle dlho neohreje kvôli septembrovým voľbám. Niet nad bývalého kaderníka, ale Horecký by mal odborne byť k učiteľom bližšie. Zatiaľ vytvoril okrem iného veľmi milý školský newsletter s názvom Novinky zo školstva. Ako posledné sa v newsletteri spomína umelá inteligencia s možnosťou stiahnutia si príručky s názvom „Etické usmernenia pre pedagógov týkajúce sa používania umelej inteligencie a údajov pri výučbe a vzdelávaní“. Trochu krkolomný názov, stačilo by ponechať názov iba po prvé „a“, ale tu sa asi niekto riadil pravidlom „čím dlhší názov, tým fundovanejší“. Táto 40-stranová príručka sa zaoberá umelou inteligenciou, ktorá je pre nás mladších už dlhšie súčasťou života, čiže nám nič nové nepovie, ale pre starších kolegov to bude určite prínosnejšie. Rýchločítaním by som to odporučila každému učiteľovi. Mňa najviac zaujal glosár pojmov na konci. Chýbal mi tam nový fenomén ChatGPT, ktorý môže za vás napísať prácu. V realite to znamená, že študenti použijú tento nástroj, ktorý za nich napíše celú prácu a učiteľ si to ani nevšimne. Funguje tak, že je predtrénovaný na obrovskom množstve textu, na knihách, novinách, internete. Čítala som aj taký článok, kde sa rozoberá ako je ChatGPT klamlivý v informáciách. Zadala sa mu jedna otázka – ktorý človek má zverejnených najviac kníh? – a odpoveďou bol indicko-americký autor V. Rajendra, ktorý údajne napísal 100 000 kníh. Toto nie je fyzicky možné, čiže to dá rozum. O pár minút sa zadala otázka – povedz mi viac o V. Rajendrovi – v tomto texte sa už nachádzala informácia, že napísal niekoľko stoviek kníh. O dve minúty neskôr sa zadala otázka – ktorý spisovateľ napísal najviac kníh? – odpoveďou bol Frederick William Book, čo je takisto nepravda. Článok udáva ešte niekoľko zaujímavých príkladov.
Čo nás učiteľov čaká? Neustále preverovanie odovzdaných písomných prác. Vedecké témy sa možno ešte overia ľahšie, ale humanitné predmety sa majú „po chlebe“. Možno sa začne inak vzhliadať aj na záverečné práce, pretože tie už si asi nikto nebude písať sám. Potom už nebudeme mať čo vyčítať niektorým dnešným politikom.
Takisto ako sa vo vláde rozhoduje o niečom, čo politici nikdy naživo nezažili a nikdy s tým nepracovali, sa často deje aj na školách. Nedávno sa mi moja známa učiteľka angličtiny sťažovala, že od septembra 2022 sa triedy pri výučbe cudzieho jazyka prestali rozdeľovať na polovicu a ona si nevie predstaviť teraz normálne učiť, nebodaj zadať deťom konverzačné cvičenia. Učí na jednej dedinskej škole, kde sa domnievala, že dôvodom je práve nízky počet žiakov v triedach. Našla som jej vyhlášku, kde sa nariaďuje rozdeľovanie výučby cudzích jazykov, informatiky a techniky ak je v triedach počet žiakov vyšší ako 17. Ona mi tvrdila, že ich má v triede dokopy 20, ale už to riešiť ani nebude, lebo v júni zo školstva odchádza. Prečo sa to deje? Prečo si robia školy vlastné pravidlá a potom znemožňujú prácu skúsených učiteľov z praxe, ktorí mohli deti naozaj naučiť niečo pre život? Takýto jazykári sa radšej rozhodnú ísť pracovať do súkromnej sféry. Možno je riaditeľka tlačená do takýchto rozhodnutí, lebo nemá dostatok učiteľov.
Pre tých, ktorí v školstve zostali, pre angličtinárov, ale aj pre výtvarníkov bude nápomocný otvorený článok od New York Times s názvom „Aké to je byť tínedžerom dnes? Výhercovia súťaže 2022“ . Táto otázka bola položená minulú jeseň a skoro 3000 študentov sa do nej zapojilo svojimi umeleckými výtvormi. Niektoré sú dych vyrážajúce a ukazujú nám učiteľom prežívanie súčasných tínedžerov. Myslím, že učiteľ, ak chce svojich žiakov naozaj pochopiť, nemôže vychádzať iba s vlastnej mladosti. Deti majú za sebou hrôzostrašné pandemické obdobie, čo sme nikdy mi tak v skorom veku nezažili.
Niektorým tínedžerom asi tiež nepridáva k dobrej nálade rebríček najlepších základných a stredných škôl INEKO, ak sa ich škola ocitne na spodnej časti. Rebríček nezohľadňuje niekoľko dôležitých záležitosti ako je sociálne prostredie, pridanú hodnotu iných predmetov ako je slovensky jazyk, atď. Nehodnotia sa ani učitelia a riaditelia, čo by bolo komplexnejšie. Škola je jeden veľký organizmus, ktorý sa navzájom ovplyvňuje. Hodnotiť iba jednu zložku, aj keď pre mnohých tu najdôležitejšiu, je trochu krátkozraké. Verím, že sa nájdu rodičia, ktorým tento rebríček pomôže pri výbere školy pre ich dieťa. Hodnotených bolo viac ako 700 škôl a na Slovensku je základných a stredných škôl cez 1400. Väčšina súkromných škôl hodnotených nebola, čo je tiež smutné, keďže dávať do súkromných škôl je znak elity. Na súkromných školách sa deje aj veľa zmien k lepšiemu a učiteľom sa tu lepšie pracuje, či už kvôli neobmedzenosti pomôcok a výbavy alebo pre finančné ohodnotenie. Stanovili si počet absolventov min. 20, preto sa tam veľa súkromných škôl nedostalo. Mňa samú tento rebríček trochu vystresoval, lebo som sa bála, na ktorom mieste skončia školy, ktoré dôverne poznám a viem, že sa tam učitelia veľmi snažia.
Na konci by som chcela učiteľom zaželať veľa trpezlivosti do nového polroku a nech sa nedajú odradiť rebríčkom škôl.
