V tento čas voňajú školy po šiškách a na každom kroku možno stretnúť spidermana, mačičku alebo princeznú. Milovala som čas fašiangov. Ak som si chcela spraviť lepší deň, tak som zašla pozrieť na prvý stupeň. V čase karnevalov som si mohla uchmatnúť aj šišku alebo koláčik. Ja ako druhostupniarka som na osemročnom gymnáziu riešila úplne iné situácie a na prvom stupni sa akoby zastavil čas.
Učiteľky na prvom stupni neskutočne obdivujem. Trávia so žiakmi celé hodiny a prestávky, učia ich všetky predmety, vytvárajú si s nimi oveľa užšie vzťahy ako my na druhom stupni, kde sme každú hodinu v inej triede. Zamýšľal sa niekedy niekto nad tým, kedy si robia prípravy, alebo kedy idú na toaletu? Prípravy si musia robiť doma a preto im väčšinou končí pobyt v škole hneď po obede. Na toalety si musia povymieňať a navzájom si postrážiť triedy. Na druhom stupni máme niektoré hodiny voľné a aj voľné prestávky. Občas sa pritrafí dozor cez prestávku, ale toho veľa nie je. Mávala som pár hodín hudobnej výchovy na prvom stupni (iba 2 triedy) a chodila som si tam vždy pre dobrú náladu. Deti boli ochotné hrať na hudobných nástrojoch, spievať piesne, tancovať a vymýšľať vlastné skladby.
Podobný celodenný čas s deťmi trávia aj učiteľky v materských školách. Nemajú tam síce vyučovanie, ale aktivity majú deti každý deň. Ja som počas štúdia na VŠ brigádovala pár týždňov v jednej súkromnej škôlke s nemeckým jazykom a reálne som to nezvládla. Ani neviem, čo mi robilo problém. Len odvtedy obdivujem učiteľky v MŠ a na prvom stupni. Preto mi je ľúto, že sa viac menej zbytočne vymyslelo povinné inovačné vzdelávanie pre učiteľky a učiteľov MŠ každých 7 rokov bez nároku na príplatok.
Ak sa chcete dozvedieť viac o učiteľkách a učiteľoch na prvom stupni, tak si pozrite seriál Abbott Elementary. Ja som na tomto seriály závislá a vždy sa veľmi zasmejem. Častokrát sú tam aj veľmi múdre myšlienky ako v jednej časti povedala staršia učiteľka mladšej, ktorá sa snažila mať všetko dokonalo naplánované: „Všetko je chaos. Skoro nič sa nedá plánovať, pretože deti sú často choré, v zime sa nejde do školy kvôli snehu, atď. Práca učiteľa je robiť nemožné rok čo rok, ale najdôležitejšie je prísť každý deň do školy a snažiť spraviť všetko najlepšie, ako sa len dá.“
Aby sa z nás stali ešte lepší učitelia, máme možnosť sa zúčastniť na Bratislavskej učiteľskej konferencii pod záštitou mesta Bratislava a Indície. Okrem nových poznatkov a nápadov na vyučovanie sa bude diskutovať aj o well-being učiteľov, vzťahoch na pracovisku, bossingu, orientácii v svete hoaxov, hodnotení a organizácii vyučovacieho času. Po prvýkrát sa nezabudlo aj na program pre materské školy.
Nedejú sa však iba príjemné udalosti, ale na profesiu učiteľa sa opäť začalo pozerať cez prsty kvôli Spojenej strednej škole v Poltári. Študent medicíny Matúš Géč prišiel na takzvaný pochod za mier v ukrajinskej vlajke, kde naňho okrem slovných útokov, fyzicky zaútočil aj učiteľ angličtiny z tejto strednej školy. Dostal slabšiu ranu do tváre, pretože útočník ho netrafil tak ako chcel. Podľa etického kódexu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov má byť učiteľ morálnou a odbornou autoritou a „svojím konaním, správaním a odbornou činnosťou prispieva ku kultúre medziľudských vzťahov, k podpore morálnych spoločenských hodnôt a tradícií.“
Riaditeľ strednej školy najprv pre Denník N nechcel komentovať incident z dôvodu apolitickosti a nezáujmu, čo robia jeho kolegovia mimo pracovného času. Neskôr, keď už vzniknutú situáciu začal riešiť aj zriaďovateľ školy - banskobystrická župa, sa riaditeľ vyjadril druhýkrát s odsúdením takéhoto správania a zvolal kolegov na zopakovanie si etického kódexu. Riaditeľ si ho mal zopakovať ako prvý, pretože asi zabudol na tieto riadky:
„Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec:
- odmieta všetky formy diskriminácie alebo správania, ktoré by spôsobilo ujmu druhým,
- si je vedomý toho, že neetické správanie je neprijateľné nielen u neho samého, ale aj u jeho kolegov; také konanie neignoruje, netoleruje a zákonnými prostriedkami podniká aktívne kroky k jeho náprave.“
Je to smutné, ale potešilo ma, že riaditeľ sa na druhýkrát vyjadril inak. Podľa môjho názoru, by nemal učiť mládež takýto typ ľudí. Aj v iných profesiách existujú rôzni ľudia, v korporáte alebo vo fabrike sa to skôr zakryje. Neviem, či pri týchto zamestnancoch existuje etický kódex.
Otázkou zostáva, či mladík prišiel na pochod naozaj iba diskutovať s ľuďmi, keďže v rozhovore tvrdí, že sa plánoval zúčastniť týchto pochodov ešte pred začatím vojny. V tom prípade na sebe nemusel mať ukrajinskú vlajku, aby sa nestal terčom agresorov. Alebo sa chcel iba zviditeľniť v médiách. Verím, že mal ušľachtilé úmysly. My učitelia by sme mali mládeži pomáhať vyjadriť svoj názor správne a nekonfliktne.
