Mozog je lenivý orgán. Radšej si vyberie staré vychodené cestičky, akoby si mal vytvoriť nové nervové dráhy. Skôr si zapamätáme v minulosti videný objekt ako nový. Na tomto princípe fungujú marketingové procesy. Skôr si vyberieme produkt, ktorý sme už videli v reklame ako ten vedľa neho. Zmenám sa mozog ťažko prispôsobuje, aj keď je pre organizmus nevyhnutné, aby sa mozog vyvíjal. My, učiteľky a učitelia, kričíme a chceme zmeny a keď už sme tak blízko novej reformy, tak zrazu cúvame. Na novej reforme pracovalo viac ako 300 odborníkov, bolo umožnené verejné pripomienkovanie. Odborový zväz učiteľov, ktorý bol údajne pri vytváraní reformy, spísal petíciu. Ak boli prítomní od začiatku a ešte bolo otvorené aj verejné pripomienkovanie, tak je ťažké porozumieť, prečo sa to deje. Ministerstvo školstva vysvetľuje na svojom facebooku body petície. Ak sa vám nechce čítať, môžete si ministra školstva aj vypočuť v rozhovore, kde sa vyjadruje aj k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do experimentálneho overovania sa prihlásilo viac ako 60 škôl, aj keď hľadali len 30. Podrobnejšie o zmenách v porovnaní s aktuálnym vzdelávaním píše Michal Rehúš. Aj keď bolo avizované redukovanie memorovania, v niektorých predmetoch sa im to nepodarilo. Rozdelenie na cykly je však pozitívnou zmenou pre žiakov, ktorí potrebujú viac času na osvojenie si vedomostí.
Ja som využila verejné pripomienkovanie pri predmetoch, ktoré učím. Pri nemeckom jazyku sa mi obsah zdal dostatočne primeraný, keďže sama som na jednej učebnici pre druhý stupeň základných škôl pracovala. Pri hudobnej takisto, ale jednu pripomienku som mala. Nezostáva mi nič iné, iba čakať, či ju zapracujú. Sama neviem, či nás táto reforma spasí a zrazu bude v školstve všetko úžasné. Deti sa budú chcieť učiť, budú dosahovať úspechy, učiteľky a učitelia budú s radosťou chodiť do práce, ktorá ich bude napĺňať. Lenže organizmus potrebuje zmeny, aby sa vyvíjal. Možno majú odborári pravdu a reforma je napísaná nesprávne. Vieme, že odborári pre nás spravili naozaj veľa dobrého. Ak však zostaneme na jednom mieste, nič sa nezmení a pomaly nám ten mozog školstva odumrie.
Môže sa naozaj stať, že sa nová reforma nezapracuje. Tak ako sa v Nemecku snažili reformou pravopisu v roku 1996 ponemčiť cudzie slová ako Portemonnaie či Mayonnaise. Slovo Majonäse sa im zdalo ako jazykový vandalizmus. Väčšina Nemcov sa rozhodli novým pravopisom nepísať, až nakoniec médiá vyhlásili návrat k starému pravopisu. Na porovnanie je zavedenie latinského písma v Turecku, ktoré prebehlo akoby zo dňa na deň. Z väčšiny obyvateľstva sa stali razom analfabeti.
Príkladom toho, ako si ľudia dokážu zvyknúť naozaj na všetko je súčasná Ukrajina, kde už rok prebieha nešťastná, neľudská vojna. Aj cez leto funguje detský tábor a vždy počas sirén sa schovajú v úkryte. Po sirénach pokračujú vo svojich aktivitách. Na niektoré fotky od Laury Buoshnak sa pozerá naozaj ťažko. Hračkársky nákladiak na hrobe dvaapolročného chlapčeka je pre silné povahy.
V Denníku N sa pozreli na podporu ministerstva vo vzdelávaní detí z Ukrajiny. Aj keď školy dosali jednorazový príspevok 200 eur na každé dieťa z Ukrajiny na nákup školských potrieb, na podporu asistentov a psychológov v ich materinskom jazyku akosi nevystalo. Veľkou podporou sú učebnice a pracovné zošity na výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktoré doteraz neexistovali. Dostali sa do škôl až začiatkom tohto školského roka. Veľkou podporou by bolo zamestnať v školstve ľudí z Ukrajiny. Podľa najnovších údajov, na slovenských školách zatiaľ pracuje len 59 ukrajinských učiteliek a učiteľov a 23 pedagogických asistentiek a asistentov.
Učiteľky a učitelia v školách sa však zo dňa na deň museli adaptovať na deti z Ukrajiny a zato im patrí veľký obdiv. Či už podpora od ministerstva prišla alebo nie, som presvedčená o tom, že robili všetko, čo je v ich silách.
