Den / kedy zomrel Milosevic

Bol to zvlastny den - sobota 11. marca. V piatok iba padal dazd a velmi zle sa zostavoval vikendovy program. Tu v Srbsku su pre treti mesiac typicke zmeny pocasia, hovori tu o babe Marte /nieco ako u nas aprilove rozmary/. Predpoved pocasia bola priazniva, hovorilo sa o slnecnom sobotnajsom popoludni. Dobre - pojdem na futbalovy zapas. Hra predsa Vojvodina Novi Sad s belehradskym Partizanom. Ako obycajne /ked sa neponahlam/ som sa zobudil o jedenastej. Idem do mesta, je naozaj velmi pekne pocasie, iba nechapem, preco je mesto dnes take tiche. Vobec nic netusim, pijem kavu a potom idem na burek. Zapas sa hra o druhej, kupujem si tu najlacnejsiu vstupenku za 200 dinarov. Samozrejme sa dostanem medzi aktivne jadro domacich fanusikov. Fascinuje ma organizovanost “kotla”, ktory nezastupuju iba mladi ludia , ale aj nieco ako stara garda, ktora tiez nezaostava pri vyvolavaniu mien hracov ci vykrikov vulgarnych viet. Po srbsky viem, ale nepoznam ten zargon fanusikov. Zrazu jeden zo zastupcov starej gardy vola smerom na tabor hostujuceho tymu: “Umro Vam je predsednik”. /Zomrel Vam prezident/predseda/. Rozmyslal som co sa asi stalo v miestnej lige. Po zapase /Partizan vyhral 3-2/ som isiel do mesta a v predajnach s elektronikou boli zapnute obrazovky, ktore prenasaju nejake prejavy Milosevica ako za starych cias. Pomaly mi to dochadza. Pridem na intrak a pytam sa vratnika - co sa stalo s Milosevicom: “Umro je drug Milosevic” a v jeho ociach sa objavili aj slzicky. “Samoubijstvo”, /samovrazda/, pytam sa dalej. “Asi nie, ale kto vie, odpovedal mi vtedy. Bol to clovek, ktoreho sam ako prveho aj /posledneho/ videl prejavovat lutost. Nocny zivot vojvodinskeho centra nebol v ohrozeni. Vsetko zive sa zabavalo podla povodnych planov. Mohol som ist na slovensky zur, alebo na stretnutie s ostatnymi cudzinci a ich srbskych priatelov. Isiel som na tu druhu akciu. Samozrejme sme si rozpravali o tej teme, ale ludia boli celkom tajomni. Myslim si, ze sa nebali otvorene hovorit , iba tych pocitov zrazu bolo vela. Ako keby spadol zo srdca kazdeho obcana kamen neistoty, ktory este v letu povie: “Dobre, Slobo, teraz si opat na lavici obzalovanych, pripravil si taku obhajovaciu rec ako pre haagsky tribunal??? Teraz to nebudes mat take lahke, lebo budes obvineny z inych zlocinov a nebudu ta sudit ludia, co mali tiez vplyv na tzv. vojnove udalosti, ale naozaj ten pravy sudca…..” Je to zvlastne, povedal som si, ked som odchadzal zo zuru. Ked som bol v Uherskom Hradisti na Letnej filmovej skole , zomrel Alois Grebenicek. Vtedy ho tiez justicia nemohla odsudit / ci alespon sudit/, lebo tento “cerveny” rod sudne rokovanie ignoroval. V Belehrade som bol, ked objavili Husajna. Bol som vtedy na navsteve u jednej vzdelanej rodiny. Oni nechapali,preco sa teraz robi taky hurhaj okolo irackeho prezidenta. Hostitelka vtedy priamo povedala: “Oni nepotrestaju Husajna ako takeho, iba zatvorili jedneho z nich, ved oni ho nechali vsetko robit”. V intenciach rozboru umeleckeho textu mozem tuto vetu tiez parafrazovat asi takto: “Ved oni sa iba snazili odstranit jednu lidsku vlastnost, taku obecnu a typicku pre vsetko totalitne” Potom hovorila o Americanoch. Nechcem teraz polemizovat o situacii v Iraku, ale myslim si, ze s Milosevicom tu bude nejaka paralela. V Haagu sa velmi dobre obhajoval /ved svet potrebuje iba jedneho vinika - ale ako spieva srbsky klasik - Svi smo krivi. Nikto v obzalobe nehovoril o zlocinoch a porobe srbskeho naroda, ktoru Milosevic do Srbska dovliekol/ a snazil sa aj do Juhoslavie / takmer na stalinsky sposob. To moze rozhodnut iba ten najdolezitejsi sudca. Prechadzal som sa nocnym mestom a rozmyslal o ciselnej symbolike. 9. marca to bolo 15 rokov od velkej belehradskej demonstracie /100 tisic ludi/. Vtedy srbsky /ano, priamo srbsky/ narod/ sa poprvy postavil proti totalitnej moci jednej politickej strany - strany Slobodna Milosevica. Strajkov bolo v 90. rokoch viac, ale o tom sa v Cesku ani na Slovensku nehovorilo. 12. marca roku 2003 bol zastreleny Zoran Djondjic, tiez osoba, ktora sa snazila ocistit biedny stav spolocnosti, kde nebolo rozdielu medzi praktikami mafianov a politickych predstavitelov.Ano, dnes noviny pisali o smrti Milosevica aj Djindjica. Mozno tieto dny dostanu nejaky symbolicky vyklad modernych srbskych dejin. Symbolika aj opevovanie tu hra dolezitu ulohu, ale aj dobry demokrat sa teraz moze stat nacionalistickym spevakom. Bojim sa toho, lebo uz teraz je pocut nazor, ze predsa nam v Haagu nezabili kata srbskeho naroda, ale jedneho z nas. Ved aj Jano Carnogursky takmer zlozil odu na jedneho Slovaka, ktory ho vaznil…. Symbolika aj opevovanie je krasna vec, hoci velmi nebezpecna. Ved spomenme na den svateho Vita, / bitva 1389 a o 600 rokov neskor veta srbskeho komunistu: “Nikto vas /ako narod/ nebude bit”. Ale palica tu medzi Vami bola stale pripravena. A to je a asi aj dlho bude aktualne pre srbsky narod… Z Noveho Sadu Pavel Cihlar-Danubarovic