Kysáč sa nachádza 15 kilometrov od centra Nového Sadu. Môžeme tam dojsť mestskou dopravou – alebo vlakom smer Subotica. Hoci má viac ako 5,8 tisíc obyvateľov, je integrálnou súčasťou opštiny Novi Sad. Keď sa pozrieme na internetové stránky vojvodinskej metropole, dočítame sa, že tu žije okolo 7,5 tisíce Slovákov. Novi Sad ako mesto má 200 tisíc občanov, a keď sa k tomu prirátajú i okolité sídla, ktoré by sme v našich podmienkach považovali za samostatné obce, máme zrazu číslo 300 tisíc ľudí. Čiže Nový Sad má cca 2 tisícky občanov slovenskej národnosti, zvyšok pripadá práve na nenápadný Kysáč.
A je tam nádherná atmosféra, evanjelický kostol, značkový autoservis Škoda Auto / v kysáčkych uliciach je veľa škodoviek rozličných druhov , ktorých je možno viac ako zástupcov domácej fabriky ZASTAVA/, peknú školu a futbalový klub, ktorý sa volá Tatra. Práve vstupenka z jedného zápasu patrí k mojim najcennejším pamiatkam, lebo je tu zobrazený znak klubu, ktorý je ten istý ako má aj bratislavský Slovan.
Ale, mentalita a zmysel pre humor miestnych ľudí / a to platí asi pre celu vojvodinsko-slovenskú komunitu/ mi bol veľmi blízky. Tak sa zrazu po nejakej slávnosti sedí pri ohni a rozprávajú sa veselé historky. Zrazu niekto rozpráva niečo z Kysáča. „A to viete, že je to vlastne naša pôvodná domovina“, povie hlas z davu. „U nás sa vypráva, že Slováci a niekoľko Čechov išlo na sever a niektorí sa za niekoľko storočí opäť vrátili sem, na tzv. Dolnú zem.“.
A táto skupinka slovenských humoristov pokračuje opäť v serióznych etnologických úvahách, ktoré ešte raz historicky takým malým zásahom pozmením a ovplyvním tak teóriu tu takmer najvyššiu. Kolega - moderátor vedeckého podujatia sa pýta ostatných vedcov: „ A čo ty Jano, odkaľ pochádzaš?“, odpoveď znie: „ z Kysáč!“. A situácia pomaly graduje, ešte padajú iné otázky / Odkiaľ je tvoj otec alebo Dobre sa rozmysli, kde sa vydáš atd/ , ale stále ta istá odpoveď. Ale ako ja môžem niečo povedať k téme, a už viem. Poviem moderátorovi: „No, aj mňa sa opýtaj.“ Oči kolegu boli prekvapené, ale aj tak sa zachoval pohotovo, lebo tušil niečo neobyčajného. A ono sa to marilo. Dlho som robil, ako že ta myšlienka sa ešte derie na svet, a veľmi stroho som povedal: „ Keď o tom tak uvažujem, vlastne aj som odtiaľto , lebo pramatka Eva sa tu narodila. A zrazu sa ozval smiech a prejavy veselosti / ktoré boli väčšie a úprimnejšie od tých slotovských po voľbách / prichádzali gratulácie a priateľské búchania.
Keď sme sa po štvrťhodine upokojili, zrazu niekto povedal: „Eva pochádza z Kysáča a Adam z Pivnice. Pivnica je tiež jedna vojvodinská slovenská dedina, kde sa podľa iných Slovákov hovorí veľmi až neprirodzene tvrdo. Keď som ja počul hovor Pivničanov povedal som si: „ Veď oni rozprávajú ako naši Záhorčania“. Jedno dievča mi aj potvrdilo, že väčšina prvých osadníkov prišla z oblasti na severozápad od Bratislavy, predovšetkým z Myjavy. No, pekne, pomyslel som si, čiže to rozvrstvenie slovenskej populácie platí i mimo hranice Slovenska. A teraz podľa novej teórie musí mať nejakú tu pivnickú alebo kysáčkú kvapku v tele každý človek. Čiže, nabudúce, keď pôjdete z dovolenky cez Srbsko, pristavte sa aj v Kysáči. Po rozhovore s miestnymi poznáte, že toto miesto musí mať pre nás taký symbolický význam ako pre českých cimrmanologov pojizerska dedina Liptákov.
