Bolonský proces oficiálne odštartovala Bolonská deklarácia, ktorú podpísalo 31 ministrov zodpovedných za vysoké školstvo v 1999 v Bologni. Výber miesta podpisu deklarácie nebol náhodný, mal zdôrazniť históriu európskych univerzít. Ako vravel Cicero „Historia magistra vitae est". Teda história je učiteľkou života a je dobré poznať svoju históriu. V Bologni vznikla koncom 11. storočia prvá univerzita v Európe. Jeden zo základných princípov reformy aj pripomína stredoveké univerzitné školstvo - mobilita študentov a učiteľov.
Slovenská republika sa zapojila do procesu ihneď od začiatku. Deklaráciu podpísal vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik, nominant SDĽ. Cieľom vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, ktoré pripravilo ministerstvo pod jeho riadením, bolo aplikovať požiadavky reformy do vysokoškolskej praxe.
Hlavným cieľom reformy je vznik spoločného európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, kde je voľný pohyb študentov, učiteľov, vedcov a ďalších pracovníkov a ktoré je založené na výskume. Hovoríme o Európskom vysokoškolskom priestore, ktorý mal byť vybudovaný do roku 2010.
Bolonská deklarácia deklaruje zvýšenie kvality vysokoškolského sektora a jeho zosúladenie v rámci signatárskych krajín. Nástroje na dosiahnutie súladu, ale aj podporu vzájomnej dôvery, sú:
systém ľahko čitateľných a porovnateľných diplomov (aj Dodatku k diplomu),
systém štúdia založený na dvoch stupňoch: pregraduálny (bakalárske štúdium) a graduálny (magisterské štúdium),
zriadenie kreditového systému (napr. ECTS),
podpora akademickej mobility a odstraňovanie prekážok voľného pohybu,
zlepšenie európskej spolupráce pri zabezpečovaní kvality,
podpora európskej dimenzie vo vysokoškolskom vzdelávaní.[1]
Ministri sa dohodli na tzv. „follow up" stretnutiach, ktoré mali mapovať, prípadne korigovať vývoj. V roku 2001 sa ministri stretli v Prahe a prijali spoločné komuniké ktoré zdôraznilo ako dôležité prvky Európskeho vysokoškolského priestoru:
celoživotné vzdelávanie,
angažovaná účasť študentov,
zvýšenie atraktívnosti Európskeho vysokoškolského priestoru.[2]
Berlínska schôdzka v 2003 podporila požiadavku predstaviteľov univerzít, aby sektory vzdelávania a vedy, boli zlúčené. A tak bol Európsky výskumný priestor (dovtedy aktivita EK, konkrétne DG research komisára P. Busquina) včlenený ako dodatočný cieľ bolonského procesu. Ako základný prvok európskeho vysokého školstva bola potvrdená kvalita. Zabezpečenie kvality sa stalo alfou a omegou Európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru.[3] Len v prípade uznávania a aplikovania rovnakých princípov zabezpečenia kvality, môže existovať vzájomná dôvera medzi partnermi. Za SR sa summitu zúčastnil minister Martin Fronc, nominant KDH.
Bergenský summit (2005) sa zameral predovšetkým na zabezpečenie kvality, čím bola potvrdená jeho dominantná úloha v rámci reformy. Ministri prijali Európske štandardy a smernice pre zabezpečenie kvality. Taktiež schválili princíp Európskeho registra pre agentúry zabezpečujúce hodnotenie kvality. Reforma získala aj sociálnu dimenziu.[4]
V Londýne (2007)[5] ministri prijali klauzulu o zriadení Rámca pre kvalifikácie v Európskom vysokoškolskom priestore do roku 2010 (kompatibilnom s Európskym kvalifikačným rámcom pre celoživotné vzdelávanie EK[6]) a ako vrchol stretnutia Stratégiu pre externý rozmer Bolonského procesu „Európske vysoké školstvo vo svete"[7] so zámerom podporiť export reformy mimo európsky región. Na summite SR reprezentoval Ján Mikolaj, nominant SNS.
Leuvenský summit sa konal po prepuknutí svetovej finančnej krízy, čo ovplyvnilo témy rokovania. Zdôraznila sa účasť univerzít na budovaní Znalostnej Európy (do roku 2020, aktivita DG výskum EK[8]. Ide o znalostnú ekonomiku založenú na akademickom výskume a inováciách.) a deklarovala sa potreba dostatočných finančných zdrojov. Ministri sumarizovali dosiahnutý pokrok v reforme a menovali priority vysokoškolského vzdelávania do ďalšieho obdobia.[9]
Doteraz posledné rokovanie ministrov sa uskutočnilo v marci 2010 v Budapešti a Viedni. Potvrdilo všetky princípy reformy, ale nič nové do procesu neprinieslo. Reforma pokračuje do roku 2020. Je to prirodzené, keďže ide o rozsiahli proces.
Cieľom bolonskej reformy je zosúladenie vysokoškolských sektorov v 47 signatárskych krajinách založenom na inštitucionálnej autonómii, akademickej slobode, rovnosti príležitostí a demokratických princípoch, ktoré uľahčia mobilitu, zvýšia zamestnanosť a posilnia atraktívnosť a konkurencieschopnosť Európy.[10]
V prípade SR ani jeden z ministrov nebol proti reforme, jej prijatie a aplikácia v praxi predstavuje pre naše univerzity a vysoké školy prínos. Dôležité je však správne interpretovať jej ciele, náležite aplikovať nástroje do praxe a komunikovať zmeny nielen s odbornou, ale aj širokou laickou verejnosťou.
[1] Bolonská deklarácia: http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/BOLOGNA_DECLARATION1.pdf
[2] Pražské komuniké http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/PRAGUE_COMMUNIQUE.pdf
[3] Berlínske komuniké http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/Berlin_Communique1.pdf
[4] Bergenské komuniké http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/050520_Bergen_Communique1.pdf
[5] Londýnske komuniké http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/London_Communique18May2007.pdf
[6] http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc44_en.htm
[8] http://ec.europa.eu/research/conferences/2004/univ/index_en.html
[9] Leuvenské komuniké http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/conference/documents/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqu%C3%A9_April_2009.pdf
[10] Londýnske komuniké.
