Ľudia verili, že pašovanie cigariet je len forma privyrábania si tak, ako keď niekomu prestavujete jadro v byte. Vedeli, že je to nezákonné, ale vnímali to ako bezcolný priestor na letisku. Môže sa to zdať ako absurdné, ale je treba si uvedomiť, že na začiatku proti tomu nikto nebojoval a oni len pomáhali predávať lacné cigarety.
Trvalo to roky, počas ktorých neriešenie tohto stavu zo strany štátu prechádzalo až do problémov medzi kolegami. Ak ste stáli mimo toho, tak ste sa do toho nemali starať. A vedeli ste, na základe iných príhod, že ani polícia nemá chuť sa v tom angažovať. Ak aj urobili raziu na železnici, vyšetrili to, a daný "pristihnutý" železničiar bol povýšený. Dôvod- -"aby nebol v priamom styku s tovarom". To najlepšie ukazuje, ako to ľudia vtedy vnímali. Ten človek mal len smolu, že to padlo práve naňho. Veď vtedy mohol byť v práci niekto iný. Súčasťou tej mafie, o ktorej sa dnes hovorí, sú aj bežní ľudia, ktorí len využívali možnosti ich zamestnania, tak "ako každý iný". Keby pracovali niekde pri rafinérii, tak by si privyrábali benzínom v bandaskách a boli by to len vtipné príhody o pobehujúcich
železničiaroch s bandaskami pod pazuchou, až do momentu, keď by z toho vznikla kauza, tak ako tu.
Mafia tu používa obyčajných ľudí, aby dosiahla svoj cieľ. Jej súčasťou je tu množstvo ľudí, ktorí z kamarátstva či preto, že nechceli byť zlí, pomáhali pri preprave, vykládke. Ktorí vedeli, že tí, ktorí to robia sú aj ich nadriadenými vnímaní ako šikovní.
Aj tu nájdete ľudí, ktorí s tým nič nechceli mať. Ale treba to vnímať ako výnimku. Lebo na začiatku si nikto neuvedomoval, do čoho to prerastie. Neskôr však už bolo jasné, že nemá význam proti tomu bojovať, že nejde o amatérov.
A bolo by to takto i naďalej, keby sme kvôli vstupu do schengenského priestoru nezačali bojovať proti nedovolenej migrácii. O boj s nelegálnymi cigaretami nešlo, len bolo treba rýchlo prijať Schengen. Cigarety tak boli druhoradé. Pašeráci cigariet len doplatili na náš vstup do jednotného európskeho priestoru. Nešlo o boj proti nim. A keďže to "šaškovanie" okolo vstupu už opadlo, je čas vrátiť sa.
Ak takto "podnikáte", tak riešite otázku logistiky. Najskôr v ktorý deň to pôjde, neskôr v ktorom vlaku to príde a vy potrebujete zohnať ľudí, ktorí to vyložia. Trochu špedičnej činnosti. Upozorňujem, že nešlo o niekoľko kartónov.
Raz, keď som v nočnej zmene ako výpravca stál pri prechádzajúcom vlaku, videl som z vagóna trčať veľký čierny balík. Hneď som si neuvedomil, o čo šlo. Ale keď vlak mimoriadne dlho stál na železničnom priecestí, po prvotnej obave, že niekoho zrazil, mi začalo dochádzať, čo to trčalo z vagóna. V susednej stanici už na ten vlak čakala polícia, ale nič nenašli. O dva dni prebehla médiami správa o zadržaní odstavenej dodávky na železničnom priecestí, ktorá bola síce bez šoféra, ale plná cigariet. Či to boli tie z toho môjho vlaku, to sa už spätne nedozviem. Ale priecestie to bolo to isté.
Chcel som tu poukázať, že odstavenie skenera nie je len o holohlavých mužoch v pozadí s dosahom na ukrajinskú vládu, ale aj o tých, ktorým sa odstavenie skenera nezdá tak absurdné, pretože s podobnými myšlienkami v ich hlave trávia hodiny času a skúšajú, čo im prejde. Vedie to od ukrajinských rušňovodičov až k tým, ktorí to celé majú kontrolovať.
Uvedomme si, že mafia, o ktorej sa dnes hovorí, je aj u nás. Len tá naša (napr. v staveb- níctve) "nepracuje" s cigaretami a používa iné prostriedky akým je napr. odstavenie skenera. To, čo nás prekvapilo nie je vlastne prítomnosť ľudí, ktorí zištne ovplyvňujú rozhodnutia štátu, ale tá oblasť, ktorej sa to týka. Kým u nás to môže byť stavebníctvo či eurofondy, tak u našich susedov je to (ešte) pašovanie a ten skener.
A keď postavíme širokorozchodnú až do Viedne, budú sa musieť "špeditéri z Východu" učiť po nemecky.
(foto: Robo Erdélyi)
