A čo ak nie?
Ak nie, potom nie len pán Čentéš, ale aj my máme problém. Potom to bude pre nás občanov signál, že každá naša snaha, ktorá sa opiera o právo môže byť spochybnená vyššou mocou len na základe účelovej interpretácie zákonov. Dôsledkom čoho bude, že hoci naše zákony budú „de jure“ v súlade s medzinárodnými štandardami, no „de facto“ budú nepoužitelné v prípade, keď sa použijú niekým, kto si nárokuje svoje právo voči vyššej moci alebo voči niekomu, kto má lepšie materiálne, či mocenské prostriedky tomuto nároku zabrániť. Ľudovo povedané „Silnejší pes súloží“
Naši verejní činitelia si žiaľ zvykli, že občanom stačí hocijaké hlúpe zdôvodnenie svojich prešľapov, že hoci aj vznikne nejaký odpor, je neúčinný ako nedávne protesty v kauze Gorila, ktorých výsledkom bolo len akési urýchlenie smrti už odumierajúcim politikom.
Ako poznamenala bývalá premiérka, máme na Slovensku oligarchický model demokracie, kde spoločenská vrstva s prostriedkami ťaží z rozdrobenosti vrstvy bez mocenských a finančných prostriedkov.
Ako z toho von?
Podľa mňa jedinným účinným prostriedkom je aktivizácia občanov vrámci spolkov a združení, ktoré svojou silou budú ovplyvňovať tvorbu a realizáciu spoločenskej klímy. Tento proces je žiaľ dlhodobý, no je nutné ho naštartovať a podporovať.
V opačnom prípade hrozí, že našu krajinu bude tvoriť niekoľko miliónov osamelých Jozefov Čentéšov, a niektorí nich aj keď sa odvážia niesť svoj kríž o kus ďalej, dosiahnu len neúčinnú podporu rozdrobennej spoločnosti, nič viac.
