Spomenul som si na smiech spolužiakov, keď na otázku učiteľa: „Za koľko minút sa dostanete do Nitry?“ jeden z nás odpovedal za 9 (Ak pôjde 200 km/h na Audine). Ten výsmech ho možno zranil, ale ja som si vďaka podobným hláškam a interaktívnemu prístupu učiteľa zemepis obľúbil. Po čase sa u mňa prebudila zvedavosť o okolitý svet a záujem o cestovanie, hoci aj prstom na mape.
S knihou Marca Pola v ruke a mapou sveta na stene, som sníval ako korčuľujem po zamrznutej Arktíde, o hviezdnej oblohe v púšti Gobi, o benátskej karaváne smerujúcej do Samarkandu, o expedícii do Konžského dažďového pralesa, ale aj o návšteve Himalájí.
Viem, že určité sny sa nikdy nesplnia, ale aj napriek tomu treba o ne zabojovať. A tak sa možno o pár rokov prebudíte v Káthmandu, v hlavnom meste Nepálu, len deň cesty od Strechy sveta, tak ako ja.
Ubytovali sme sa v turistickej štvrti Thamel. V meste sme nemali veľa času, preto sme stihli navštíviť iba Opičí chrám – Swayabunath, Záhradu snov a námestie Durbar Square – „miesto palácov“, ktoré sa nachádza v starej časti s historickými budovami predstavujúcimi štyri kráľovstvá (Kantipur, Lalitpur, Bhaktapur, Kirtipur).
Na ďalší deň nás čakal letecký presun do Lukly na letisko Tanzinga a Hillaryho, ktoré je jedno z najnebezpečnejších na svete. Nachádza sa v nadmorskej výške 2843 metrov. O jeho stavbu sa pričinil v roku 1965 Sir Edmund Hillary, prvý horolezec, ktorý zdolal najvyššiu horu sveta. Za zlého počasia môže byť tento let veľmi dramatický, lietadlo sa prepadá, blúdi v mrakoch a občas sa dokonca musí vrátiť späť do hlavného mesto ako sa to stalo aj nám.
Horská dedinka Lukla pozostáva z hlavnej triedy, okolo ktorej sú postavené obchody a domčeky miestnych obyvateľov. Na jej konci stojí biela brána s modlitebnými mlynčekmi, za ktorou sa vlní chodník ponorený v údolí, akoby sa schovával cez drôtené mosty nad Mliečnou riekou.
Naším cieľom bolo nasledovať odvážnych a smelých dobrodruhov, ktorí smerovali do základného tábora s plánom zdolať Bohyňu nebies (Sagarmatha), Matku Zeme (Čomolungma) - majestátny 8 848 metrov vysoký Mount Everest.
Trek mal smerovať dolinou rieky Dudh Kosi do mestečka Namche Bazar, učupenej v prírodnom amfiteátri pod nádhernou horskou kulisou Kongde Ri a Thamserku. Namche Bazar bolo v minulosti strediskom obchodu, kde sa stretávali tibetské karavany s indickými obchodníkmi.
Cestou sme plánovali navštíviť budhistický kláštor v dedinke Tengboche, ktorý je postavený vysoko v horách a zo všetkých strán obklopený lesmi, a tiež aj nasať atmosféru tohto duchovného miesta.
Kláštor pozostáva z veľkej červenej jednoposchodovej budovy zdobenej šnúrami modlitebných vlajočiek v modrej, zelenej, červenej, bielej a žltej farbe.
Podľa miestnych je postavený na najkrajšom mieste v Himalájach, o čom sme sa presvedčili hneď z rána, keď spoza oblakov začali, ako prízraky vykúkať zasnežené hory.
Následne sme chceli absolvovať zástavky v Dingboche, Lobuche v osade Ghorak Shep a celá cesta mala vyvrcholiť na vyhliadkovom vrchole Kala Pattar, z ktorého je vraj najkrajší výhľad na Mount Everest.
Žiaľ, pre nedostatok času a nepriaznivé počasie sa nám tento plán nepodarilo zrealizovať, ale aj tak odchádzame plní zážitkov a spomienok na neuveriteľnú scenériu a krásu týchto majestátnych hôr, ktoré sú pre každého milovníka prírody prameňom sily na celý život.
Očarila ma aj miestna gastronómia, pretože všetky použité potraviny boli vždy čerstvé
Ak sa Vám moje články páčia, pridajte si našu facebookovskú stránku, kde sú všetky zverejňované. https://www.facebook.com/pages/ZMena/1493518910891751 Ďakujem.
