Na tieto záverečné slová a text moravskej piesne zo Slovácka, ktorá odznela v éteri pred 17 rokmi si všetci dozaista pamätáme, pretože sa vryli do pamäti národa ako symbol konca éry mečiarizmu. Nedávno som však niečo podobné zaznamenal aj na našom regionálnom portáli. Išlo o článok, ktorý mi túto pieseň svojím obsahom a významom náramne pripomínal, ale aby som bol konkrétny, hovorím o poslednom príhovore dosluhujúceho primátora Zlatých Moraviec. Píše v ňom:
„V poslednom čase som dostával množstvo otázok, či niečo spätne ľutujem a keby som mal možnosť niečo zmeniť a inak sa rozhodnúť čo by bolo. Nie, neľutujem nič. Som presvedčený, že som pre naše mesto urobil maximum a že som sa v danej chvíli vždy rozhodol správne“.
Podobne ako V. Mečiar, ani primátor na záver svojho funkčného obdobia neprejavil žiadnu ľútosť, hoci po ňom zostala „potopa“ a mesto doslova v troskách. Žiaľ, na Slovensku nemáme osobitnú trestnoprávnu a majetkovú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia a v súčasnosti môžeme vyvodiť iba politickú zodpovednosť tým, že danému jedincovi nedáme vo voľbách hlas, ako sa stalo aj v tomto prípade. Ak by však bola, možno by samosprávy hospodárili inak, ale o tom môžeme momentálne iba polemizovať.
Vráťme sa k situácii v našej samospráve. V predchádzajúcich riadkoch som naznačil, že mesto je v zlej finančnej situácii, čo je ľahko overiteľný fakt pre každého čitateľa. Všetky mestské podniky sú dlhodobo v mínuse a ak sa nestane zázrak, rovnako tomu bude aj v tomto roku. Mestský majetok chátra a peniaze, ktoré náhodou vyprodukuje, nesmerujú do jeho obnovy ale sa jednoducho povedané „prejedia“.
Momentálne na Slovensku prežívame najkrajšie sviatky v roku a práve v predvianočnom období niektorí ľudia nakupujú darčeky aj s nezmyselným odôvodnením: „Veď sú Vianoce.“. Kupujú veci, ktoré by inak nekúpili a za ceny, ktoré by za ne inokedy nezaplatili. Navyše nakupujú aj vtedy, keď na to nemajú peniaze. Našťastie väčšina rodín rozmýšľa triezvo a utráca len toľko, čo dovolí rodinný rozpočet. Ľudovo povedané, prikrýva sa len takou perinou, na akú má, pretože inak by ju čakali nepríjemnosti a v konečnom štádiu exekúcie. Nanešťastie pre nás, rovnako nezodpovedne sa správal aj náš pán primátor, ktorý sa nechal strhnúť predvianočnou atmosférou, len s tým rozdielom, že v sviatočnej nálade nerozdával zo svojho, ale z financií mesta. Človek by si myslel, že sa aspoň na konci funkčného obdobia bude správať racionálnejšie a zohľadní finančné možnosti mesta. Namiesto toho si dovolil luxus vo forme vianočných odmien vo výške 47.500 eur, ktoré sa mohli využiť oveľa efektívnejšie, s čim by dozaista súhlasili aj obyvatelia mestskej časti Chyzerovce, kde je potrebné opraviť mestské osvetlenie.
Na záver si dovolím položiť dve otázky, odkiaľ na spomínané odmeny vzal, keď ešte nedávno prosil poslancov o schválenie úveru? Prečo radšej pri svojej veľkodušnosti hodnej skutočného maltézskeho rytiera nezvolal ustanovujúce zastupiteľstvo hneď po voľbách, ako sa to už udialo po celom Slovensku a nenechal odmeňovanie na novozvolenú primátorku? Odpoveď na tieto otázky momentálne vie len on sám, ale obávam sa, že za jeho konaním netreba hľadať žiadne šľachetné gesto, skôr záškodnícku činnosť človeka, ktorý v predchádzajúcich voľbách prehral na plnej čiare.
