Bol už večer, trochu pršalo. Pred budovou Reichstag-u bol dlhý rad návštevníkov kontroverznej kupoly. Ale aj ten rad vyzeral maličký v porovnaní s obrovským priestranstvom pred parlamentom. Teda tadiaľ viedol múr. Chcel som ho vidieť. Múr, ktorý delil mesto, ulice, rodiny.
Hľadal som ho, ale našiel som len kríže na plote. Pamiatka na ľudí, čo sa chceli dostať na druhú stranu a chytili ich.
Šiel som ďalej, poza Brandenburgskú bránu. Tú som už raz videl. Pred 19 rokmi, z diaľky a hlavne - z druhej strany. Vtedy som vedel, že "tam nemôžeme ísť, lebo to sú hranice a mohli by nás zastreliť." Vtedy som sa nepýtal, prečo by nás mali strieľať.
Múr som stále nevidel. Rozobrali ho. Pokračoval som popri parku, kopírujúc polohu múra, až kým som nedorazil na Postdamer Platz. Tu mali byť podľa mapy zvyšky múra. Tie zvyšky ma prekvapili: myslel som si, že tá stena bola hrubá - tak 40-50 cm. Nebola. Berlínsky múr bol hrubý len 12 cm. Ale zato z kvalitného betónu. Dalo to teda poriadne zabrať, odlomiť centimeter kubický pomocou dlažobnej kocky.... Podľahol som totiž nutkaniu si kus múru zobrať a neveril som, že v turistických stánkoch, kde predávali pohľadnice s kamienkom, boli tie kamienky naozaj z múru. Trochu som sa potom za to hanbil. A navyše, ten kamienok som hneď večer stratil...
Keď už sme pri tých úlomkoch z múru - na jazykovom kurze sme mali mať každý 10 minútovú prednášku o svojej krajine. Jedna Nemka začala svoju prednášku tým, že vytiahla 5 kilový kus betónu s pletivom a spýtala sa, či vieme, čo to je... Keď pokračovala rozprávaním jej vlastných zážitkov z novembra 89, tiekli jej po lícach slzy.
Na Postdamer Platz som si všimol jednu vec. Od zvyšku múru šiel pás odlišných dlažobných kociek, hrubý asi tak 15-20cm. Došlo mi, že naznačuje, kadiaľ múr viedol. Nebolo ťažké ten pás sledovať. Trochu ma zarazilo, že som si to nevšimol už predtým, pri Brandenburgskej bráne. Je to dosť nenápadné. Občas ten pás vedie popri chodníku, vyzerá ako vyznačenie cyklistického chodníka, sem-tam na ňom parkujú autá, kráčajú po ňom ľudia, zabratí do rozhovoru.... Týmto ľuďom slzy už netečú. Spomenú si niekedy na ten múr?
