Mať niektoré knihy na záchode je úžasná výhoda. Na tomto mieste strávi človek veľa času, ktorý sa dá využiť aj ináč ako pozorovaním protiľahlej steny.
Niekto máva na záchode poličku s časopismi alebo novinami, niekto nemá nič. My tam máme knihy. Sú to zväčša knihy s krátkymi textami, citátmi, aforizmami alebo fejtónmi. Tie sa ľahko čítajú, netrvá dlho, kým si nejaký ten aforizmus človek prečíta a sú obsažnejšie než brakové :-) časopisy.
Ďaľšia kategória kníh, čo tam máme, je poézia. Trochu nedôstojné, mať zbierku básní na záchode. Prévert by sa pravdepodobne v hrobe obrátil, keby sa to dozvedel. Avšak kým sme básne mávali založené na polici, málokedy sa stávalo, že som mal chuť na poéziu, zobral si knižku, sadol do kresla a začal ju čítať. Teraz je to viac-menej pravidlom.
Predčasom sa do domácnosti dostala ďaľšia kniha básní. Mali sme ju umiestnenú pri posteli a čítali si z nej pravidelne. Záujem samozrejme po čase opadol a presunuli sme ju na záchod. Napriek všetkým výhodám tohto presunu spomenutým vyššie, mi nedá nezaváhať: Je to degradácia alebo povýšenie?
