Demokrati po celej Európe s veľkou nádejou očakávajú koniec Viktora Orbána v Maďarsku po tom, čo opozičná strana Tisza vedie v prieskumoch verejnej mienky. Témou maďarských volieb sa však stala aj nešťastne uchopená otázka Benešových dekrétov zo strany Progresívneho Slovenska.
Slováci a Maďari sú samozrejme veľmi previazané národy so spoločnou, približne tisícročnou históriou. Sú to však Maďari, ktorí sa dodnes cítia ukrivdení – a to nielen vo vzťahu k Slovensku. Stáročia utláčania Slovanov či iných národností v rámci Uhorska alebo Viedenská arbitráž sa už v tomto kontexte nezdajú byť takými problémami.
Slovensko a Maďarsko majú na prvý pohľad veľmi dobré vzťahy, pri bližšom pozorovaní však môžeme skôr povedať, že ide predovšetkým o vzťahy medzi predstaviteľmi vlád. Péter Magyar však tvrdí, že bude hájiť záujmy Maďarov v „Highlands“ alebo „Felvidéku“. Je pravdou, že pri vymáhaní Benešových dekrétov môže dochádzať k chybám, na čo upozornilo aj PS, no to nie je dôvod na ich rušenie či zmenu. V dnešnom krehkom svete by to predstavovalo silné narušenie medzinárodného práva. Európska únia sa navyše vo svojom stanovisku vyjadrila, že Benešove dekréty neporušujú právo EÚ.
Péter Magyar sa však ostro vyjadril smerom k Robertovi Ficovi, Petrovi Pellegrinimu aj k zákonu, ktorý vláda prijala. Zároveň odmietol prestať hovoriť o Slovensku ako o Felvidéku. Budúci (s najväčšou pravdepodobnosťou) maďarský premiér tak vo svojej podstate spochybňuje existenciu Slovenskej republiky, čím posúva hranicu ešte ďalej než Viktor Orbán.
Čo však z úst maďarských politikov nepočuť, sú témy práv slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Pritom práva národnostných menšín v oboch štátoch sú diametrálne odlišné.
Samozrejme, aj zákon o spochybňovaní Benešových dekrétov je prehnaný a zbytočný. Bol len politickou reakciou koalície na kroky PS.
Chyba je teda aj na našej strane, no reakcie a postoje lídra maďarskej opozície sú za hranou a je nutné na ne reagovať a dôrazne opakovať maďarskej strane, že Slovensko je suverénny a zvrchovaný štát.
