Premiér Fico na tlačovej besede vyhlásil, že sa bojí vojnového konfliktu v Európe, pričom dodal, že by v prípade aktivácie článku 5 NATO neuvažoval o priamej vojenskej pomoci v podobe vojakov našim spojencom.
Opodstatnený strach alebo hra na voličov?
Strach z vojenského konfliktu nemajú len Slováci, ale najmä krajiny východného krídla NATO. Situácia v Európe je skutočne napätá. Zacyklená vojna, v ktorej Ukrajina prehráva, stojí Európanov miliardy eur a udržať sociálny štát vo vojenskej ekonomike nie je jednoduché.
Pretransformovanie priemyslu na výrobu zbraní síce ekonomický rast prinesie, no investície do vyzbrojovania nikdy netrvajú dlhodobo a sú priamo napojené na štátne rozpočty.
Vedenie USA koná úplne nepochopiteľne a nepredvídateľne a ľudia strácajú dôveru v EÚ pod vedením Ursuly von der Leyen. Európa sa vytráca z mierových dialógov a sústreďuje svoje kroky najmä na prezbrojenie.
V Európe začína vyhrávať zbrojenie nad diplomaciou a to je opodstatnený dôvod na strach.
Ak však premiér použil taký expresívny výraz, ako že sa „bojí vojny“, a naráža na konkrétne kroky našich spojencov alebo na informácie ohľadom bezpečnostnej situácie v Európe, je z jeho strany extrémne nezodpovedné komunikovať to týmto spôsobom. Pridal sa k nemu aj Andrej Babiš s podobným vyjadrením.
Čo však spochybňuje celú debatu o strachu z vojny, je fakt, že premiér nezvolal Bezpečnostnú radu. Pokiaľ je jeho strach opodstatnený, prečo teda ako premiér nekoná, či už na domácej pôde, alebo na pôde EÚ či Aliancie?
Mal by svoje kroky vysvetliť a zaujať zodpovednú pozíciu voči informáciám, ktorými disponuje.
Dezinpretácia článku 5.
ČLÁNOK 5 Severoatlantickej zmluvy
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Neférová voči premiérovi bola dezinterpretácia jeho výhrady použiť ozbrojené sily pri aktivácii článku 5 NATO. Toto jeho tvrdenie nie je spochybnením článku 5 ani nášho členstva v NATO.
Zo strany jeho kritikov ide o účelovú dezinterpretáciu jeho vyjadrenia. Môžeme mať na použitie ozbrojených síl akýkoľvek názor, je to však premiérovo legitímne právo určiť, akým spôsobom by SR pomáhala.
Nemôžeme Roberta Fica ani označiť za pacifistu (pričom neexistuje dôvod, aby toto označenie bolo urážkou). Počas jeho poslednej vlády zbrojársky priemysel na Slovensku rastie a sme jedným z top exportérov munície v rámci NATO. Žiaľ, rast zbrojárskeho priemyslu nie je nijako regulovaný, a tak len napĺňame peňaženky majiteľom zbrojárskych firiem.
--
Zo strany Roberta Fica ako predsedu vlády je extrémne nezodpovedné povedať, že sa bojí vojny. Rovnako nezodpovedný je aj jeho prístup, ak má nejaké informácie, ktoré naznačujú riziko vojnového konfliktu.
Jeho vyjadrenie o článku 5 NATO bolo však dezinterpretované a zneužité na politickú kampaň.
Robert Fico nie je ani pacifista, ani dobrý premiér a či sa bojí oprávnene, alebo ide len o hru na voličov, v oboch prípadoch mu ide len o jeho osobný záujem...
