Vždy som bola zákazník. Áno, ten čo si myslí, že má nárok na určité zaobchádzanie vyplývajúce z trhového prostredia, na určitý štandard služieb. Ale najviac som bola zákazníkom, ktorý sa bojí ozvať, lebo je plachý, zákazníkom, ktorý zdraví a usmieva sa, lebo je to slušné a tak bol vychovaný. Dnes by som povedala, najlepším zákazníkom. Dnes totiž stojím na druhej strane.Peniaze sú peniaze a študentský život si pýta trochu si privyrobiť. Pracujem na customer service v istej švédskej firme v ČR, v oddelení pokladní. Nedávno istý bloger prišiel na Slovensko a bol zhrozený z úrovne poskytovaných služieb. V diskusii k článku rozvinul svoj postoj do takej dimenzie, že bolo jasné, že uspokojiť ho bolo asi veľmi zložité. Podľa neho je odpoveď na otázku v nadpise vzťah sluha-pán. A ja s ním nesúhlasím. Myslím si, že ten vzťah by mal byť skôr na úrovni normálnej medziľudskej komunikácie, slušnej, odosobnenej, ale v žiadnom prípade podriadenej. Vyrovnaný dialóg.Snažím sa byť na zákazníkov slušná, usmievavá, nápomocná ak sa mi to zdá vhodné. Robím to preto, lebo chcem aby mali dobrý pocit z nákupu. Niekedy si ale predstavujem ako niektorým ľuďom strelím gumičkou do nosa a tá myšlienka ma veľmi upokojuje. Sú totiž zákazníci bez elementárnej slušnosti, ktorí nezdravia, platobné karty hádžu na pultík v obale, prizerajú sa ako nadvihujem ICH 20-kilové krabice.. ktorí mne nadávajú, lebo sme niečo nemali, lebo ich manželka zatiahla na nákup, lebo vyrábame perníky jednoho druhu, lebo si nepozreli tovar a majú niečo iné, lebo kontrolujem pravosť veľkých bankoviek.. Sú to zákazníci. Nekomentujem, bodka. Sú aj opačné prípady. Sú aj zákazníci, ktorí sú veľmi slušní, aj takí, čo ma dokážu nachytať riadnym vtipom. Sú takí, čo nechávajú dýška a ani sa na mňa nepozrú. Korunka nenahradí ani pozdrav, ani očný kontakt.Ľudia sú rôzni a tak ich treba brať. Odkedy som si to zažila vôbec nezazlievam pokladníčkam v potravinách keď sú unavené a spletú sa, alebo keď sú nepríjemné na nepríjemných ľudí. Nehovorím, že je to správne, ale plne to chápem.Netvrdím, že úroveň služieb je ideálna. Na druhej strane, je to komunikácia medzi dvoma stranami. Pokiaľ budú nepríjemní zákazníci, budú aj nepríjemní predavači. Ponaučenie? Buďte príjemní na ľudí okolo a budú príjemní aj oni na vás (ps: neplatí to len vo vzťahu zákazník-predavač).
30. okt 2006 o 13:32
Páči sa: 1x
Prečítané: 2 358x
Aký má byť vzťah predavač-zákazník?
Nikdy som predavačkou byť nechcela. Žena stojaca hodiny pri pokladni, počúvajúca neustále pípanie kasy, mechanicky zdraviaca-oznamujúca-zdraviaca. Príliš priateľskí zákazníci, nepriateľskí zákazníci, zákazníci vŕtači, zákazníci ignoranti. Žena, ktorá sa nacvičene usmieva (ak vôbec), všetko to znáša pre určitý obnos a možno z istej časti aj preto, že ju tá práca baví.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(25)