Denník môjho šialenstva

Avšak nie som až taká zúfalá – popozerala som si nejaké články a zistila, že podobné pocity ako ja má množstvo ľudí v poprejedacom a novoročne-nadšenom období. Pocit nového začiatku je, zdá sa, motiváciou a nádejou. Surfovaním po internete som nadobudla dojem, že naozaj musia fungovať všetky tie zázračné prášky a krémy. Zdravý rozum ale nepustí, vrodená nedôverčivosť prekonala dotieravý pocit, ktorý našepkával – načo sa budeš trápiť cvičením, diétami, párkrát sa natrieš a bude to... Najväčšou oporou logiky sa nakoniec stal môj študentský stav, ktorý mi jednoznačne zakázal výdavky na veci, o ktorých nie som úplne presvedčená. Preto som presmerovala svoje klikanie na stránky s diétami. Zradcom tentokrát bola moja slabá vôľa, tá už pri pohľade na kolónku raňajky zdupkala z bojiska, zanechávajúc ma osamelú v bludisku brokolice a ryže. Rozhodla som sa nebyť radikálna a založiť jedálniček skôr na tom, čo považujem za zdravé/čo mi chutí (hoci sa tieto dve veci často rozchádzajú, žijem iba trikrát, nie?). Napriek tomu, za výdatnej podpory mojej mamy (zrejme tiež stretla zrkadlo), som sa zaviazala jeden deň držať hladovku – nič, len voda a čaj. Bola som prekvapená nesplnenými obavami z neúnosnosti takejto situácie, dalo sa to vydržať oveľa ľahšie ako som predpokladala. A jablkový džús s minerálkou nikdy nechutil lepšie. Sklamaním bolo, že som sa vôbec necítila čistejšie či ľahšie, zrejme to nebude také jednoduché. Preto jediným plusom ostáva nárast môjho sebavedomia v dôsledku faktu, že moja slabošská vôľa ma v tom nenechala.Ľahké to nebude. Začala som posilovať a skákať na švihadle, všeobecne sa viac pohybovať. Spolu s menšími porciami je to jediná cesta, ktorej dôverujem. Vyzerá to však na beh na dlhú trať, asi aj s prekážkami, ktoré zvykne klásť už spomínaná vôľa – dnes nemusíš, zajtra to dobehneš, daj si cukrík, veď ho vypotíš... Ten diablik vo mne vie byť presvedčivý.Druhým krokom bola pleť. Nie som modelka a ani by ma nechceli – minuli by na mňa viac make-upu ako by som zarobila. Moja pokožka je nepekná, zmiešaná sa tomu typu hovorí, mastná aj suchá, s pórmi s nepekným zvykom sa zapaľovať. Nič svetoborné, ale lepšie to môže byť jednoznačne. Opäť zaúradoval študentský duch a ja som načrela medzi babské masky. V chladničke som ulovila ingrediencie a ukuchtila si elixír. Nebola to moja prvá domáca maska, avšak táto ma priam šokovala. Používam kvalitnú kozmetiku, napriek tomu mi tento elixír vyčistil pleť ako ešte nič (pre záujemkyne: jeden 150 ml jogurt na panvici na miernom ohni zmiešame s troma lyžicami medu kým sa zložky viac-menej nespoja a potom uložíme do vyvarenej nádoby – napríklad zaváraninovej fľaše - a necháme 5 hodín tuhnúť v chladničke – ja som zmesku použila ako masku a nechala si ju asi 10 minút na vyčistenej pleti, ale použitie je na vás). Na vlasy smerovala tiež nejaká maska z rodu domácich, ale tam sa výsledky väčšinou neukazujú tak očividne. No a zajtra aj tak pôjdu dole... Zmena strihu bude tá najradikálnejšia – vlasy som si pestovala niekoľko rokov a možno si cestičku prekliesni i nejaká slzička, ale keď meniť navonok (a tak aby si to všimli aj polovičky), tak s gustom. Ešte jedna otázka ostáva otvorená, a síce prečo som vytiahla svoje zámery na svetlo tohto blogu? Lebo je to celé nezmysel. Nezmením svet, nezmením zrejme ani seba. Ale nad hlavou mi osem rokov počas pobytu v štátnej vzdelávacej inštitúcii viselo motto: Keď chceš hýbať svetom, pohni najprv sebou. Síce asi len brainwashing, ale tak to skúsim nie?(Ak máte podobné pocity či úplne opačné, prejavte sa v diskusii. Prejavením podpory mi pomôžete premôcť prefíkaného diablika a ja budem vďačná:).