Jednako mám ale pocit, že tento sviatok je strašne umelý a „vynájdený“ iba na preklenutie obchodne hluchého obdobia medzi Vianocami a Veľkou nocou. Veď komu by sa chcelo romanticky si šepkať pod hviezdami ak znovu prídu sibírske mrazy? A zároveň, v taký sviatok príde smutno aj ostrieľaným samotárom, či sklamaným milujúcim.Na druhej strane je to pekný sviatok. Jeden z mála, ktoré akosi nesúvisia iba s jedincom, ale naopak podporujú „sociálny kontakt“ (moje nové obľúbené slovné spojenie:-). Pamätám si, že na strednej to bola výnimočná príležitosť ako dať najavo náklonnosť alebo čosi viac (valentínska pošta). Zaujímavé je, že najviac valentíniek sme si vždy navzájom dali my – priateľky. Preto bol pre mňa 14. február skôr dňom priateľstva ako zamilovaných. Spoločne sme naňho potom nadávali, keď sme nedostali žiadne „prianíčko“, zatiaľ čo iní dostali aj po tri :-).. Už sme iné, už sme dospeli - ale pozdravy si posielame stále.Príležitosť povedať Mám Ťa rád alebo Milujem Ťa by sa mohla nájsť častejšie. Avšak dní, kedy si vyhradíme čas iba jeden pre druhého je stále málo.Chcela by som napísať, že sa mi tento sviatok protiví a že je to čistý kalkul výrobcov karcinogénnych vonných tyčiniek. Nemôžem. Už mám kúpený darček...
10. feb 2006 o 15:57
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 009x
Milujem Ťa.. a dnes Ti to aj poviem
Ako sa blíži Valentín človek má pocit, že láska je všade a nejako ho to tlačí zapojiť sa do toho humbuku okolo. Z výkladov sa rumenejú srdiečka, hypermarkety nás bombardujú jedinečnými akciami na červené servítky, gýčovité sviečky a sladkosti a aj tu na blogu sa „zvalentinieva“ – tematika lásky sa vyskytuje s intenzitou inokedy nevídanou. A už to sadá aj na mňa...:-)
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)