Etnoreligiózny terorizmus na Srí Lanke - korene konfliktu

Všeobecné informácieSrí Lanka, skôr známa ako Cejlón, je ostrov pod južnou špičkou indického subkontinentu. Rozkladá sa na 64 652 štvorcových kilometroch a má takmer dvadsať miliónov obyvateľov, z toho je zhuba 74% Sinhálcov a asi 18% Tamilov, 1,3 miliónu Maurov (asi 7%), asi 50 tisíc Burgherov (asi 0,4% populácie Srí Lanky) a 1000 Veddov.Náboženské a etnické rozdelenie ostrova sa v značnej miere zhoduje s rozdelením obyvateľstva. Asi 93% Sinhálcov sú budhisti, takmer 90% Tamilov sú hinduisti. Maurovia sú moslimovia a Burgheri kresťania. Etnická skupina Veddov je prakticky bez špecifického vierovyznania.Po väčšinu svojich dejín bola zem rozdelená etnoreligióznym konfliktom budhistických Sinhálcov, ktorí žijú v strede, na juhu a západe ostrova, a hinduistických Tamilov na severe a východe ostrova.K uvedeniu do situácie je nutné spomenúť, že hoci Sinhálci majú na ostrove jasnú väčšinu, hneď za Palckým prielivom, v južnej Indii sa nachádza viac než 55 miliónov Tamilov. Táto neistota spolu so spomienkami na historické tamilské vpády vedie Sinhálcov k tomu, že sa ku svojej tamilskej menšine správajú tak, ako sa správajú.Spor medzi Sinhálcami a Tamilmi je veľmi starý. Predkovia Sinhálcov prišli na ostrov v piatom storočí pred Kristom pravdepodobne zo severozápadnej Indie. Pokorili domorodé obyvateľstvo a rozšírili sa po ostrove.V treťom storočí pred Kristom vstupujú na územie ostrova prví Tamilovia a usadzujú sa na severe. Od tohto okamihu sú dejiny ostrova poznačené neustálymi vojnami medzi týmito národmi, pričom niekedy sem smerovali aj vpády z južnej Indie.Konfrontáciu len zhoršili odlišné náboženstvá, keď Sinhálci v treťom storočí prijali budhizmus a konflikt nadobudol aj religiózny charakter.Na ostrov sa opakovane pokúsili preniknúť aj európske mocnosti – Portugalsko, Holandsko a najúspešnejšie Veľká Británia. Po roku 1815 sa celý ostrov stal britskou kolóniou. Krajina sa stala nezávislou v roku 1947.Aby sme pochopili dnešné dianie na ostrove, musíme opäť siahnuť do dejín. Sinhálci sa začali búriť proti Britom okolo roku 1840. Najprv išlo o obranu budhizmu pred vplyvom kresťanských misionárov. Ako boj silnel na intenzite, prepojil sa s nacionalistickým hnutím.Spočiatku neboli za hlavných nepriateľov pokladaní Tamilovia, za koloniálnej vlády, ako som už spomenula, boli za nebezpečných pokladaní najmä kresťania.Až do roku 1922 sa Sinhálci a Tamilovia pokladali za dve hlavné domorodé komunity ostrova, ktorých spoločným nepriateľom je britská vláda. Do tej doby etnicita nebola rozhodujúcim faktorom a dôležitejšia bola kasta a náboženstvo, potom ale etnicita prekryla náboženstvo a s nárastom nacionalizmu sa vytvoril akýsi etnoreligiózny nacionalizmus.Pritom Briti premene náboženského konfliktu v etnický nevedome napomáhali, keď každá etnická skupina mala svoje vlastné zákony a zástupcov v rôznych radách, čím naučili obyvateľov Cejlónu rozmýšľať v etnických termínoch. Niektoré pramene tiež uvádzajú, že Briti podporovali vzdelávanie Tamilov, ale nie Sinhálcov.Prechod Cejlónu k nezávislosti bol dlhý, ale pokojný a prebiehal v rokoch 1931 až 1947. Veľká Británia mu poskytla nezávislosť 4. februára 1948. Už na počiatku nezávislosti sa objavil prvý spor ohľadom oficiálneho jazyka. Napriek kompromisu presadzovali Sinhálci ako oficiálny jazyk sinhálčinu. Tamilovia sa prirodzene vzpierali a akonáhle sa Briti z ostrova stiahli vypukol konflikt – Sinhálci chceli presadiť svoju nadradenosť a Tamilovia udržať status quo. Ako prvých to postihlo Tamilov na plantážach, ktorým zákony schválené v rokoch 1948 a 1949 upreli občianstvo.Čo sa týka ďalších menšín, významný bol rok 1956. V tom roku oslavovali budhisti na celom svete 2500. výročie Budhovej smrti. Predsedkyňa srílanskej Strany slobody Banaradaiková splnila svoj predvolebný sľub, že sinhálčina sa stane jediným oficiálnym jazykom ostrova. Od tohto okamihu spor rástol.Politika vlád v päťdesiatych rokoch bola však neúspešná vo viacerých ohľadoch. Veľmi stúpla nezamestnanosť mládeže, zemou prebehlo niekoľko sociálnych otrasov. K tomu sa pridávali vzájomné obviňovania oboch komunít.V snahe znížiť počet tamilskej menšiny dosiahla v októbri 1964 tamilská vláda dohodu s Indiou o takmer jednom milióne Tamilov pracujúcich na čajových plantážach. Okolo 525 000 ich malo byť počas pätnástich rokov repatriovaných do Indie, asi 300 000 ich malo dostať srílanské občianstvo a o ďalších sa malo jednať neskôr. Nebola však realizovaná ani táto dohoda, ani kompromis o začlenení 500 000 Tamilov do srílanskej spoločnosti.K prvým väčším protitamilským nepokojom došlo v roku 1958, pri nich prišlo o život 159 ľudí, niekoľko sto ich bolo zranených a tisíce utiekli aby si zachránili život. Nepokoje pokračovali v rokoch 1971, 1977 a 1981. To podporilo Tamilov v názore, že iba tamilský štát na severe ich dokáže ochrániť a začali organizovať ozbrojené skupiny. Najznámejšia z nich, ktorej by som tiež chcela venovať viac pozornosti v ďalšej kapitole, Tamilské nové tigre ( neskôr Tigre oslobodenia tamilského Ílamu - LTTE) vznikli v roku 1972.Na konci sedemdesiatych rokov sa vzťahy medzi Sinhálcami a Tamilmi dostali do slepej uličky a v roku 1983 začali Tamilovia pripravovať pasce na sinhálskych vojakov a zabíjať ich. Vláda vyhlásila výnimočný stav, avšak príliš neskoro, špirála násilia bola naštartovaná. Sinhálci odpovedali protitamilskými pogromami (najmä na juhu). Boli zabité stovky, neskôr až tisíce Tamilov, ich obchody boli podpaľované, na severe sinhálski vojaci ničili celé dediny. Tým pádom začali tamilské skupiny častejšie útočiť na sinhálskych vojakov i na dediny. Situácia sa na tamilskej strane skomplikovala vznikom rôznych odštiepeneckých skupín, ktoré bojovali nielen s vládou, ale aj medzi sebou.Významná je aj vlna sťahovania – v tomto období takmer všetko sinhálske obyvateľstvo odišlo zo severu ostrova a niekoľko sto tisíc Tamilov opustilo sinhálsky juh. Asi pol milióna Tamilov opustilo ostrov úplne a našlo svoje domovy v Indii alebo na západe. Mnohí z nich sa stali významnými zdrojmi ekonomických prostriedkov teroristických skupín a „Tigre“ si v nasledujúcich rokoch založili bunky a pobočky po celom svete.Najmä mladí Tamilovia cítili, že na ostrove ovládanom Sinhálcami nemajú budúcnosť. Aj preto sa podarilo tamilským hnutiam za nezávislosť zverbovať, vycvičiť a vyzbrojiť viac než 20 000 bojovníkov.Útoky na srílanských Tamilov vyvolali rozhorčenie aj medzi Tamilmi v Indii (v rokoch 1983 až 1987 „tigre“ získavali ilegálnu podporu od indickej tajnej služby, pátracieho a analytického krídla. India vtedy viedla priateľské vzťahy so Sovietskym zväzom a nepozdávala sa jej prozápadná politika srílanskej vlády. Indii sa tiež nepáčili vzťahy Srí Lanky s Čínou a Pakistanom, jej tradičnými nepriateľmi. Aj preto poskytla „tigrom“ zbrane a nálože) a indická vláda tlačila na srílanskú vládu, ktorá v snahe zbaviť sa tohto tlaku súhlasila v júli 1987 s príchodom indických vojsk, ktoré mali pôsobiť ako mierové jednotky a zároveň sa zaviazala prijať asi 130 000 utečencov, ktorí odišli do Indie a pod. Indicko – srílanskú zmluvu podpísal indický premiér Radžív Gándhí so srílanským prezidentom J. R. Jayewardenom. Nasledovali ďalšie ústupky, ako napríklad prijatie tamilčiny ako druhého oficiálneho jazyka a rozhodnutie o autonómnej tamilskej oblasti.Ústupky však vyvolali nevôľu nacionalistických Sinhálcov. Medzi nimi a vládou sa vytvorilo napätie a sinhálska komunita sa rozdelila. Sformovala sa Janatha Vimukhti Peramuna ( JVP – Ľudový front oslobodenia ) ako protitamilská, protiindická a protivládna ultranacionalistická sinhálska strana, ktorej vodcom bol Rohana Wijweera a zahájila teroristickú kampaň proti umierneným vládnym predstaviteľom, ľuďom sympatizujúcim s Tamilmi a dokonca aj proti predavačom indického tovaru. JVP vyhlásila vojnu štátu za spoluprácu s indickým dobyvateľom. Vláda odpovedala sponzorovaním vražedných kománd, ktoré zabili tisíce sinhálskych mužov podozrivých zo sympatií k JVP a aj Wijweeru.Na druhej strane, tamilská strana bola s ústupkami nespokojná, lebo ich pokladala za úplne nedostatočné. Vzťahy „tigrov“ k Indom sa tiež rýchlo zhoršovali a už v októbri 1987 s nimi otvorene bojovali. Aby zmiernili indický nátlak, „tigre“ takticky podporili jednanie v Colombe. Keď v Dillí odmietli Premadasovu výzvu na stiahnutie indických jednotiek z ostrova, srílanský premiér schválil skrytú vojenskú podporu „tigrom“.Situácia sa výrazne posunula k horšiemu v roku 1990. Indické jednotky boli odvolané a niektorí Tamilovia to pokladali za zradu . Za tri mesiace vyhlásili „tigre“ vláde vojnu a zabili 400 sinhálskych policajtov. Od tohto roku zúrila medzi Sinhálcami a Tamilmi vojna, pričom na sinhálskej strane bojovali ešte ultranacionalisti proti umierneným a vláde. Konflikt sprevádzali mnohé kruté činy. Napríklad v máji 1995 zabili „tigre“ v rybárskej dedinke 42 sinhálskych obyvateľov mačetami. V júli 1995 zhadzovali vládne sily na tamilských územiach letáky, na ktorých odporúčali civilistom ukryť sa pri plánovanom útoku v kostoloch a potom jeden kostol zbombardovali, pričom zomrelo 62 ľudí. V januári 1996 vošli tamilskí samovražední atentátnici s autom naloženým výbušninami do Centrálnej banky v Colombe a zabili 73 ľudí, zranili asi 1400 ľudí .V júli a októbri 1995 započala vláda dve úspešné ofenzívy na polostrove Jaffna. V rovnakej dobe ponúkla nová vláda vedená prezidentkou Kumáratungovou Tamilom ústupky a bola ochotná zahájiť jednania s militantnými Tamilmi.