Stručná história drúzskej sekty

Drúzi sú jedna z menšín žijúcich na Blízkom východe s koreňmi siahajúcimi do 11. storočia. Niektoré zdroje poukazujú na možnosť, že Drúzi boli samostatnou entitou ešte pred al-Hakimom. Nepodložené teórie hovoria, že mohli byť potomkami perzských kolonistov, alebo, čo zrejme nie je pravda, že sú potomkami kresťanov z čias križiackych výprav (nepokladám to za pravdivé z toho dôvodu, že prví križiaci prišli na toto územie až 80 rokov po al-Hakimovom zmiznutí). Napriek zatajovaniu svojho náboženstva a praktikám splývania s dominantnými kultúrami sa v drúzskej histórii vyskytujú aj činy odvážneho odporu a v niektorých obdobiach požívali väčšiu slobodu ako väčšina vtedajších národov žijúcich v oblasti. Dejiny tohto náboženstva siahajú k roku 1017, kedy bolo založené v Káhire. Je pravdepodobné, že sa náboženstvo rozšírilo aj do iných oblastí Blízkeho východu a severnej Afriky, ale iba Drúzi ho udržujú dodnes. V roku 1516 bola oblasť podrobená otomanskými vojskami, Drúzi však preukázali silný odpor a zachovali si pomerne veľkú nezávislosť (v porovnaní s okolitými národmi). V roku 1918 sa drúzski vojaci zúčastnili vo Fajsalovej armáde, čím porušili svoju zásadu nezasahovať mimo svojho územia. Významný je dátum 4. marca 1921, kedy bola Drúzom Ligou Národov garantovaná autonómia v oblasti Jabalu d-Duruz. Počas francúzskeho mandátu nad územím Libanonu sa drúzska komunita vnútorne rozštiepila. Časť uznávala francúzsky mandát, druhá uznávala arabský nacionalizmus a protestovali proti mandátnemu systému. V tomto období tiež Drúzi stratili svoju demografickú váhu. Medzi udalosti, ktoré poznačili najmä libanonskú históriu patrí aj povstanie drúzskej komunity v roku 1925. Toto povstanie vypuklo, keď generál Sarrail, francúzsky vrchný komisár menoval francúzskeho guvernéra v Libanone, kapitána Carbilleta, čím bol neuvážene porušený štatút autonómie, uznaný roku 1921 drúzskemu regiónu, ktorý predpokladal zvolenie miestneho, to znamená drúzskeho guvernéra pre svoju oblasť. Politika francúzskeho guvernéra narúšala tradičné sociálne štruktúry drúzskej populácie. V Damasku dokonca nechal zatknúť niekoľko hlavných drúzskych predstaviteľov a sprísnil stíhanie sýrskych nacionalistov. Sýrska vzbura sa preniesla do Libanonu, kde sa zvýšilo napätie medzi náboženskými skupinami. Urýchlilo to vydanie novej libanonskej ústavy, čo malo byť gestom upokojenia zo strany Francúzska, ktoré tak chcelo uzmieriť povstanie v Libanone. Od septembra roku 1925 sa kresťania žijúci v údolí Bekaa a v regióne Wadi al Taym obávali drúzskej revolty. Drúzi v týchto oblastiach ustanovili svoje národné výbory a provizórnu vládu. Drúzski povstalci sa snažili presvedčiť zbytok obyvateľstva o národnom charaktere tohto odboja, aby sa tak vyhli náboženským stretnutiam. Drúzske povstanie vyvolalo rôzne reakcie. Zatiaľ čo šiiti na juhu sa nezúčastňovali, šiiti z Bekaa a Hermelu vystupovali ostro protifrancúzsky. Sunniti stupňovali počet štrajkov, manifestácií a petícií požadujúcich ustanovenie Veľkej Sýrie. Kresťanskí obyvatelia však ostali verní Francúzsku a situácia sa časom upokojila. Po povstaní sa Francúzi snažili svojou politikou udržať Drúzov mimo arabského nacionalizmu a závislých od zdania bezpečnosti, ktoré Francúzi ponúkali. Drúzi hrali dôležitú úlohu napríklad v Libanonskej vojne (1975-1990), kde zorganizovali pravdepodobne najsilnejšiu milíciu v tejto vojne pod vedením Walida Jumblatta hlavne ako odpoveď na agresie kresťanov v oblasti.Medzi významnými Drúzmi nájdeme napríklad Fakhreddina II., ktorý ako následník dynastie Ma'an vládol vo vrchole svojej moci v dnešnom Libanone, časti Sýrie, Izraela a Turecka. Významnou osobnosťou bol tiež Kamal Jumblatt, zakladateľ Socialistickej strany pokroku (the Progressive Socialist Party) v polovici 20. storočia a dôležitý mysliteľ a filozof. V Izraeli je v súčasnosti pomerne významnou osobou Salah Tarif, bývalý kapitán výsadkárov a tankových divízií, ktorý je členom Knessetu od roku 1992 a cez rôzne posty (poslanecký hovorca, zástupca ministra zahraničných vecí) dosiahol až postavenie ministra (bez rezortu ) v Šaronovej vláde z roku 2001.Drúzi dnesDnes sa počet príslušníkov drúzskych komunít odhaduje na hodnotu niekde medzi 350 tisícami podľa niektorých západných vedcov až k takmer miliónu, ako sa objavuje v drúzskych prameňoch. Všeobecne sa hovorí o asi 600 tisíc príslušníkoch náboženstva na Blízkom východe a zhruba 700 tisíc dokopy na celom svete. Žijú najmä v hornatých oblastiach, s najväčšou koncentráciou v Libanone a Sýrii s menšou potom v Izraeli a Jordánsku. Početné komunity sú aj v USA a Kanade, Latinskej Amerike, Austrálii a Európe.V Libanone, Sýrii a Izraeli majú Drúzi oficiálne uznanú náboženskú komunitu s vlastným náboženským súdnym systémom. V Izraeli volia vo voľbách a zvyčajne sa identifikujú s pozíciou izraelského občana. Napriek tomu, mnoho Drúzov žijúcich na Golanských výšinách sa pokladá za Sýrčanov a odmietajú izraelské občianstvo. Niektorí izraelskí Drúzi tvrdia, že ich dediny nedostávajú rovnaké podpory a granty ako židovské dediny. Izraelskí Drúzi tiež ako jediní Arabi slúžia v armáde, dobrovoľne od roku 1948 a povinne od 1956. Vynikajú ako pohraničníci a prieskumníci, čo vyplýva z ich znalosti terénu. V Libanone Drúzi žijú najmä v okolí hory Hermon a v horách pri Bejrúte a Sidone. V moderných, meniacich sa časoch sa modernizuje aj drúzska spoločnosť, čo je badateľné napríklad pri vyššom sobášnom veku či manželstvami s partnermi vyznávajúcimi iné náboženstvo. Je teda najvyšší čas, aby výskumy zachytili tradičnú drúzsku komunitu a dôkladne ju preskúmali, kým nezanikne alebo nesplynie ako mnohé iné pred ňou a mnohé ďalšie po nej. Týmto článkom (ako aj dvoma mu predchádzajúcimi) som sa pokúsila zachytiť a ponúknuť komplexné informácie o tomto často neznámom náboženstve. Čím viac rozmýšľame o druhých, tým viac možno zistíme o sebe...Použité zdroje pre tých čo chcú vedieť viac:http://i-cias.com/e.o/druze.htmhttp://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/3240276.stmhttp://www.religioustolerance.org/druse.htmhttp://atheism.about.com/library/FAQs/islam/blfaq_islam_druze.htmhttp://altreligion.about.com/library/faqs/bl_druze.htmhttp://www.druzestudies.org/druzes.html