Veď je to hlúposť, pomyslela som si. Onedlho na to sme si vyšli s viacerými kamarátmi a tento pár sa k nám pridal. Opäť - vyzerali spokojne, držali sa za ruky, ale to bol jediný fyzický kontakt za celý večer. Dlho som nad tým musela rozmýšľať, hoci by sa dalo namietnuť, že to nie je moja vec a vlastne sa ma to netýka. Možno sú v súkromí iní a iba to nedávajú najavo. Možno sú spolu tak dlho, že vášeň už vyprchala. Možno sa obaja zaviazali k niečomu, z čoho budú časom iba nešťastní.Lebo (a tomu budú isto mnohí oponovať) vzťah bez čohosi fyzického je síce pekný, dlhodobo ale asi ťažko udržateľný. Týmto by som chcela vyzvať všetkých veriacich (na vyznaní nezáleží), neveriacich a nerozhodnutých k diskusii na tému: Akú rolu hrá v živote (veriaceho) človeka vášeň a fyzická túžba? (pozor, názor na sex asi všetci poznáme, ide mi skôr o ten pocit túžby) Je udržateľný partnerský vzťah postavený na niečom ako "čistá láska"? Je túžba odsúdeniahodná? Akékoľvek vaše (slušné) príspevky aspoň sčasti súvisiace s témou sú vítané..:-)
Vášeň a veriaci..?
Mám dobrého priateľa. Je hlboko veriaci, hoci o tom takmer nehovorí. Má čosi vyše dvadsať, niekoľkoročný (prvý) vzťah, o ktorom je presvedčený, že je jediný v jeho živote. Svoju partnerku si plánuje vziať, predmanželský sex striktne odmieta (jej postoj nepoznám). Nedávno som sa s nimi prechádzala mestom. Držali sa za ruky, vyzerali spokojne, ale niečo, niečo sa mi zdalo zvláštne. Zašli sme do kaviarne a chvíľu som ich pozorovala. Nedalo mi to, stále som musela rozmýšľať, čo mi na nich nesedí. Skúmala som ich pohľady, gestá, a už som sa obviňovala z paranoje keď mi zaplo. Ich vzťah nemal v sebe ani kúsok vášne.