Všade bolo plno. Ani kúsoček voľného miesta sa pre mňa nenašiel. Zmierila som sa s tým, že môžem aspoň postať pri dverách na chodbe. Ešteže boli pevne zatvorené a vlak ma nenechal niekde v poli. Každým zastavením na stanici pribúdali rôzni ľudkovia. Záhoráci. Nič proti vám. Avšak zrazu sa objavila ŽENA. Otrhané oblečenie. Alkohol z nej razil všade vôkol. V oslabenej ruke si niesla batôžtek. Pravdepodobne tam bol vankúš, pretože zrazu spoza chrbta vhodila do vlaku paplón. Áno, paplón. Samozrejme bez obliečky. Ledva svoje prepité telo vydriapala po schodíkoch hore a zvalila sa priamo k nohám sprievodcovi. Keď sa vlak pohol, pobrala sa milá „dáma“ na záchod. Ani si neviete predstaviť, čo tam mohla robiť. Radšej ani nechcite. Ja to tiež neviem. Zotrvala za zatvorenými dverami pomerne dlho, až som mala pomaly obavy, či náhodou si takým spôsobom neurobila miestečko na oddych v teple. Musel nad tým rozmýšľať asi každý, kto ju videl, lebo svoju perinku nechala pri nás, takže tá stále pripomínala jej prítomnosť na záchode. Okrem toho – ten zápach stále nezmizol. Byť tam ešte pol hodiny, tak som sama omámená. Žena však na naše veľké prekvapenie vyšla von. Potackala sa pomedzi nás a sadla si na zem. Samozrejme, že povinnosť sprievodcu nenechala na seba dlho čakať.
„Lístok, prosím.“ „No, nemám.“
„Ako to, že nemáte. Kam cestujete?“ „Do Blavy. Nestihla som ho kúpiť.“
„Tak si kúpte teraz!“ „Aaale ujo. Nechajte to tak. Načo?“
„Načo?! To je vaša povinnosť!“
„Povinnosť. Pche. Čo ja mám s povinnosťou?“
„Veľa! Lístok! Okamžite!!!“
„No ale vy tu nebudete na mňa kričať. Čo som vám ja? Hm? Tss.“
„Tak si vystúpite na ďalšej stanici!!“ Rozhovor skončil. Proste pán sprievodca, bezmocný voči nejakej ožratej žene, nemal moc. Nedokázal vymôcť od nej peniaze. Verím tomu, že aspoň niečo mala. Minimálne na „čučo“. A ak nie, tak sa to dnes rieši aj pokutou. Áno, chápem, že by ju asi bolo ťažké nájsť a ešte ťažšie od nej žiadať peniaze na pokutu.
Avšak!!!
Nie sme tak trošku, my (ostatní) ľudia, diskriminovaní? Bez lístka sa človek nepohne. Samozrejmá vec. A na druhej strane, akási alkoholička, sa postupne dostane do Bratislavy zadarmo. Síce bude jej to trvať dlhšie, keďže na každej stanici je vyhodená, ale predsa! Zadarmo. Ona akože nemá povinnosť platiť??? Je niečo viac??? Tým, že peniaze prepije??? Mám ľútosť s bezdomovcami, ale iba tými, ktorí prišli o strechu nad hlavou nie svojou vinou. S alkoholikmi nemám absolútne ľútosť. A už vôbec nie so zvýhodnenými alkoholikmi len preto, že „chúďatká“ nemajú peniaze na lístok.
