cesta do hlbín študentskej duše:

Ako to všetko bolo? Jednoducho povedané – profesori sú beznádejní. Z celej triedy je vyznamenaná jediná žiačka Chalupová. Samozrejme, že ju má každý rád iba vtedy, keď od nej môžu opísať príklady na písomke. A robia to veľmi vynachádzavým spôsobom. Ona napíše postup riešenia, nenapraviteľný Kulík nalepí ťahák na profesorov chrbát, a tak všetci môžu veselo opisovať. Jediným problémom je, ako nalákať profesora, aby sa prechádzal po triede. Keďže on je veľmi netrpezlivý a chce mať všetko pod kontrolou, nervózne chodí od lavice k lavici a nevedome dáva žiakom možnosť pozrieť sa na ťahák. Pre vyučujúcich je potom veľkou záhadou, ako septima (najhoršia trieda na škole) dokázala mať výborné výsledky z pomerne ťažkých úloh z matematiky. Avšak tento nápad nebol jediným priestupkom mladých ľudí. Spomínaný Kulík, potom Peterka a Vaněk mali neustále nedostatočné za svoje slabé výkony v škole. Dokonca sa museli vzdať svojich záľub, aby neprepadli. Len Vaněk sa akosi nechcel vzdať svojho talentu a hral na klavíri po kaviarňach, keďže jeho otec predal klavír. Je zaujímavé, že rodič nepodporoval synovo hudobné nadanie a radšej ho nútil učiť sa matematiku, latinčinu atď. No povedzte, ktorý „virtuóz“ je vzdelaný. Nechcem teraz urážať hudobníkov, ale ak sa má niekto venovať naplno svojmu talentu a deň čo deň cvičiť, rád sa vzdá výborných známok v škole. Nie je to pravidlom, ale býva to tak. Vaňka si však všimol jeden učiteľ a chcel ho naďalej podporovať v hre. A zároveň pomohol septime (najhoršej triede na škole), aby urobili dobrý skutok. Totiž nachádzal sa tam aj jeden profesor Matulka, ktorý bol síce výborným prírodovedcom (o motýľoch vedel kadečo), ale za celý svoj život nemal odvahu ísť na štátnu skúšku. Nápad ako ho k nej „donútiť“ vznikol v hlave školníka (aj ten je pekný „šašo“), k tomu sa podujali aj septimáci a pán profesor skúšku urobil a ani nevedel ako. Veruže celý príbeh nie je len takým rozprávaním o študentských výtržnostiach. Podstatou je práca pána profesora Rabiška, ktorý počas svojej kariéry zbieral lístočky, kde si študenti vyznávali lásku, nadávali na vyučujúcich, písali oznamy, kreslili a posielali cez hodinu. Ďalej predmety nepovolené v škole, či knihy a časopisy, ktoré večne čítal Peterka. A tak si profesor za tie roky urobil peknú zbierku, aj vo svojom kabinete mal vitrínku s jednotlivými sekciami, na základe toho skúmal myslenie a vývin študenta. Jeho jednoduché zápisky boli síce krátke, ale zmysel mali jednoznačný – študent má dušu. Dôležité však je, že vďaka pánovi Matulkovi prišiel ešte na jeden nález – študent má aj srdce. Odporúčam pozrieť túto úspešnú českú komédiu zo starých čias, ktorá hovorí aj o súčasnosti a snáď nebudú sa naši rodičia a prarodičia čudovať a bedákať, aká sme zlá generácia. Však aj vy ste boli rovnakí. J