Každý musí obdivovať skvelé speváčky, vynikajúcu hudbu a mihotajúce sa nohy mladých chlapcov a dievčat zvŕtajúcich sa na pódiu folklórneho festivalu. Patrí im veľká vďaka za to, lebo bez nich by sa toho asi oveľa menej zachovalo. Živý folklór, o ktorý sme z veľkej časti prišli, je folklór v každodennom živote. Sú to tradície a zvyky šírené prirodzene, neorganizovane z pokolenia na pokolenie. V čase a priestore sa neustále vyvíjajú, ale pre komunitu sú tak významné a vzácne, že sa vývojom nesprznia, len sa obmieňajú a dopĺňajú. Nie sú to len kroje, tanec, hudba! Je to všetko, čo k životu patrí. Plodiny a kvety, ktoré pestujeme, jedlá a nápoje, ktoré pripravujeme. Odievanie, bývanie, architektúra, hračky, bylinkárstvo, mágia, no a v neposlednom rade obrady a rituály spojené so životnými udalosťami človeka a veľké slávnosti všetkých!
Asi je jasné, že by sa o tom dali napísať litánie, čo rozhodne nemám v pláne. Sú tu kompetentnejšie osoby, folkloristi, etnológovia a historici. Do mojej knižnice napríklad čerstvo pribudla kniha Kataríny Nádaskej, Čary a veštby a poviem rovno, je to čítaníčko ako lusk! Nasmejete sa minimálne tak veľa ako sa toho dozviete. Ale späť k živému folklóru. Nie všetky spomínané sféry života sa môžu zo dňa na deň oživiť v kvalite hodnej kultúrneho dedičstva. Čo sa ale môže udiať hneď, je návrat osláv tradičných sviatkov. Nie však na pódiách, ale v uliciach miest a dedín. Tradičných sviatkov máme požehnane, hoci mnohé upadli do zabudnutia. Dnes spomeniem len tri a verím, že sú stále všetkým známe.
Čo by ste povedali, ak by sa na jar konali veľké i menšie oslavy, na konci ktorých by sa z mosta zhadzovala do rieky figurína symbolizujúca zimu? Nemusí byť slamená, môže byť obria kartónová! Alebo z materiálu, ktorý sa rozpúšťa vo vode. V uliciach by znela slovenská hudba, pripravovali by sa jedlá typické pre tento jarný sviatok, rozumné inovácie by boli samozrejme vítané. A je toho celkom veľa, čo by sa pri vynášaní Moreny mohlo diať, ale bolo by ideálne, aby si každý kraj naštudoval tie svoje špecialitky, aby malo zmysel cestovať a budúci rok zažiť koniec zimy v inom meste.
Ešte viac veselo by mohlo byť na Jána. Predstavte si ohromné vatry na námestiach a brehoch riek! Menšie ohne, ktoré by páry mohli ruka v ruke preskakovať a tak si lásku prisľúbiť. Muži by mohli netradične pozývať na rande mrkaním na dievčatá a ženy, aby im hodili veniec, ktorý by pri preskakovaní ohňa chytili na palicu. Všade by boli skvelé letné jedlá a samozrejme bylinkové likéry, limonády a iné špeciality pripravené z byliniek, ostatný rok, počas Svätojánskej noci nazbierané, lebo práve také majú ohromnú magickú moc. A keďže naši predkovia verili, že oheň očisťuje, došli aj k záveru, že čo sa na Jána stane, nie je nevera, lebo svätojánsky oheň všetko očistí ;)
V zime by sa zas mohli oživiť stridžie dni, to by bolo niečo pre všetkých hororu chtivých. Predstavte si rôzne veľké biele obludy s perami a krídlami v rukách, túlajúce sa ulicami na Luciu. No a samozrejme fašiangy a s nimi neodmysliteľne spojené pochovávanie basy. Celkom živo vidím všemožné krásne redizajnované tradičné masky turoňa, čerta, kuriny, babiny, slameného panáka, či iné fašiangové parády. Ak by sa v tomto žúrovalo, je možné, že by turisti chodili okukovať rovnako ako do Benátok.
Ako som v spomínala, takýchto sviatkov a rituálov máme požehnane, takže pomerne veselo by mohlo byť celý rok. Myslím, že ak by sa takéto veci diali, ľudia by sa o vlastných tradíciách dozvedeli ľahúčko a prirodzene a preto by možno časom aj čo to tradičné navarili, s deťmi masky a ozdoby vyrábali, tie by to neskôr so svojimi deťmi opakovali a SLOVENSKÝ ŽIVÝ FOLKLÓR by bol opäť na svete!
