SlovakiaGift robí aj firemné dary. Jedného dňa sa ozval náš stály klient, že potrebuje dary pre riaditeľov pobočiek a dcérskych spoločností z celého sveta. Tieto stretnutia robia kade-tade po svete a tentokrát padla voľba na Bratislavu. Je to veľká, úspešná firma, takže nám bolo hneď nám jasné, že hostia budú majetní, scestovaní, kadečo už videli, skúsili i ochutnali. A tak sme navrhli reprodukcie významných slovenských umelcov zo zbierok SNG, no a samozrejme všakovaké slovenské dobroty. Všetky naše návrhy boli schválené okamžite s jedinou otázkou “fakt borovičku?”. Fakt! Máme bezkonkurenčnú borovičku, skutočný destilát, vyslovene zážitkové pitie. Vaši hostia pijú najlepšie tie vína, koňaky, likéry, ak ich chceme prekvapiť, musíme im dať niečo, čo nepoznajú, a to v prvotriednej kvalite. Klaplo to! Navrhli sme krásnu fľaštičku, pripravili vysvetľujúcu kartičku, no a spolu s dobrotami i reprodukciou odovzdali klientovi. Hneď na druhý deň nám dievčatá z marketingu nadšene volali, že borovička bola terno! Hneď po večeri došla reč na darčeky a poklonu slovenskému umeniu rýchlo vystriedali otázky k borovičke. Všetci boli zvedaví, prekvapení a nadšení, čo sa pri formálnych firemných daroch nevidí často :)
Prečo teda o borovičke pochybujeme? Prečo ju sami zhadzujeme? Samozrejme sú kvalitné aj šupácke, ale tak je to so všetkým, aj gin, whisky alebo saké existujú v rôznych kvalitách i cenách. Hodnotu borovičky tvoríme my Slováci, to ako ju vnímame, ako o nej hovoríme, ako ju prezentujeme. Oslovili sme aj prvotriednych barmanov a tí s borovičkou rozhodne problém nemajú. Sú pripravení vyhrať sa s ňou, navrhnúť jednoduchý fancy koktejl, ale aj náročnú lakocinku pre skutočných fajnšmekrov. Navyše, cudzinci borovičku poznajú a chcú ju ochutnať, tak im ju neberme a starajme sa len o to, aby dostali kvalitné pitie.
Borovička samozrejme nie je jediná, ktorá to od Slovákov schytáva. Hanbíme sa za veľa vecí :( Možno to súvisí s tým, že mnohé z tradičnej kultúry máme tak nejak zafúľané. Rôzne režimy a politici to rôzne zneužili. Celkom dlho nám niekto vysvetľoval, čo si máme o tom či tamtom myslieť. No a vyzerá to, že mnohých nás úspešne preškolili, keďže radi ironicky vtipkujeme alebo až zavrhujeme tradičnú kultúru a ani si neuvedomujem, že tie dôvody pre nás niekto vymyslel. Na instragrame sledujem japonskú stránku, ktorá predáva archaický vidiecky nábytok. Jedného dňa sa v ponuke objavila trojnožka, teda trojnohá stolička vyrobená z časti stromu. Na fotografii to pôsobilo veľmi zaujímavo. Bola to na vlas rovnaká stolička, aké bývali v našich dedinských chalupách. Teda bola aj nebola. Pôsobila úplne inak, lebo vzťah Japoncov k tomu kusu nábytku je úplne iný a tomu zodpovedá aj spôsob, ako ho prezentujú. Nevytvárajú mu dobovú kulisu, žiadne balíky slamy ani ľudové ornamenty. Tá trojnožka má byť zaujímavým solitérom v kvalitnom interiéri. Naše trojnožky vyšli definitívne z módy, nemáme pre ne miesto, nepotrebujeme ich a ani sa nám nepáčia. Čím to je? Prečo ju nedokážeme vidieť v rovnakom kontexte ako Japonci?
Dalo by sa takto pokračovať v ďalších a ďalších príkladoch, ale nech skončíme veselo, tak titulná fotka a kečky. Kečky sú taký ten ikonický mužský účes, dva zapletané copíky vpredu a dva vzadu. Keď sa tomu lepšie a hlavne bez predsudkov prizriete, musíte uznať, že je to mega praktický účes na prácu, šport, proste čokoľvek fyzicky náročné. Asi preto takýto účes veľmi rád nosí aj Robert Trujillo, čiže basák z Metallicy. Nepoznám sa s ním osobne, takže to nemám z prvej ruky, ale tak nejak šípim, že jemu ten účes nepripadá ani trápny ani smiešny ;) Takže ako hovorí memečko, buď ako Trujillo!
