Každá minca má však dve strany. Uniesť slávu nie je ľahké. John Lennon by mohol rozprávať, keby mohol rozprávať. Šalejúce davy od útleho detstva, despotický otec, bulvár vo svojom rozkvete a jemná umelecká duša je kombinácia, ktorú by neustál nikto. A tak sme sa dozvedali o zneužívaní detí (skutočnosť: Michael Jackson bol veľké dieťa, ktoré si mohlo dovoliť kúpiť akékoľvek hračky, čo aj robil, až kým rodičom týchto detí nenapadlo, že sa to dá speňažiť), o "prefarbovaní sa na bielo" (skutočnosť: rakovina kože), o "desiatkach plastických operácií (skutočnosť: dve) a podobných nezmysloch. S veľkými hviezdami idú totiž ruka v ruke ešte väčšie nezmysly, priamou úmerou. Pre mňa osobne bolo jeho najväčším "úletom" šibrinkovanie s vlastným dieťaťom na balkóne hotela kdesi v Nemecku.
Jeho hudba tým však netrpela. Je to hádam jediný popový interpret v histórii, ktorý neodflákol ani jednu svoju skladbu, ktorú vypustil do sveta pod svojim menom. Nie všetky sa stali legendárne, ale v každej je aspoň jeden nápad, ktorý má niečo do seba. No a je to jediný interpret, ktorý má toľko notoricky a celosvetovo známych hitov. Menovať ich všetky by bolo nosením dreva do mora, ale funky sršiace z Don´t stop till you get enough, ľudskosť sršiaca z Heal the World alebo energia sršiaca z Who is it zostanú nielen pre mňa nezabudnuteľné a nikým neprekonané. (Paradoxne, jeho asi úplne najznámejší a dodnes najhranejší hit Billie Jean považujem za preceňovaný.) Našlo sa veľa napodobnovateľov, niektorí sa mu dokonca aj čiastočne priblížili (Justin Timerlake, N.E.R.D.), ale Michael Jackson je iba jeden a lepšieho už nikdy nebude.
Po väčšine ľudoch zostanú po ich smrti spomienky na to najlepšie z nich iba v hlavách ľudí, ktorí ich poznali. Po smrti Michaela Jacksona máme šťastie, že po jeho smrti zostalo to najlepšie z neho v jeho pesničkách.
Michael, ďakujeme.
