Trnavská župa je zaujímavý fenomén medzi VÚC. Takmer všetci kandidáti na župana sa vyjadrujú, že sa nedajú stíhať dve funkcie naraz - poslanec NRSR a predseda VÚC, no zároveň veľa z nich hovorí, že pán Mikuš je možno jeden z najsilnejších županov a tento obidve funkcie „vykonáva".
Pozrime sa teda bližšie na pána Mikuša. Tento bývalý verný prisluhovač Mečiara v časoch najťažších pre demokraciu si rozhodne nezadá so svojím vodcom. Kým mu vyhovovalo byť v Mečiarovom tieni, tak tíško posluhoval. Vo chvíli, keď mu hrozilo, že sa nedostane do parlamentu, tak sa rozhodol urobiť zo seba spravodlivého. Možno si niektorí spomeniete na jeho dojímavú tlačovku, kde ronil falošné slzy a oznamoval národu, že s Mečiarom sa už naozaj nedá, lebo... Mimochodom, tomu národu, ktorý to už 10 rokov vedel, a ktorý vládu Mečiara (a s ním aj Mikuša) rázne odmietol. Lepšie neskoro ako nikdy, ale ak to niekomu trvá dlhšie ako Gašparovičovi, je to na zamyslenie... A ako to už v slovenskej politike býva, Mikuš si po odchode od jedného vodcu bez problémov porozumel s druhým, a tak je zase "v suchu".
Učeň Mikuš napodobnil svojho pôvodného majstra aj vo vládnutí na trnavskej župe. Hneď na začiatku si zobral miliardový úver, čím župu zadĺžil tak, že teraz musí šetriť aj na papieri. Aby si niekto nemyslel, že decentralizácia postupuje aj ďalej, všetky dôležité rozhodnutia sa dejú u neho. Potrebuje škola kúpiť toaletný papier? Len Mikuš vie, kde je to najvýhodnejšie! Kriedy? Tie vie kúpiť iba Mikuš! Vedrá? Mikuš! Handry, Mikuš! Riaditelia stredných škôl sú iba na plnenie jeho príkazov. Samostatnosť a vlastná aktivita sa zakazuje, poslušnosť je žiadúca. Každý riaditeľ, ak si chce udržať svoje miesto, musí vedieť, kde sú mantinely.
Poslednou novinkou z dielne trnavskej VÚC je nútený podpis riaditeľov stredných škôl o sprostredkovaní kúrenia a ďalších služieb firmou vybranou trnavskou VÚC - ako inak - bez výberového konania. Zároveň to znamená zdraženie týchto služieb pre školy, čo je v čase krízy nepochybne geniálne riešenie z dielne pána Mikuša. V čase, keď stredné školy bojujú o prežitie, prichádzajú trnavskí bojovníci proti kríze s povšimnutiahodným riešením. Zdá sa, že dobre nakúpili...
Zaujímavá je aj Mikušova personálna politika. Z troch vicežupanov jeden už v base sedel, ďalší je na ceste za ponúkanie úplatku a o treťom ani nik nevie, že tam je.
Mikuš je teda niečo ako vzorový príklad pre budúcich nádejných politikov, pričom postup je veľmi jednoduchý:
1. Votrieť sa do priazne najmocnejšieho politika (nech je akýkoľvek).
2. Bez bázne a hany požívať výhody s tým spojené, nech robí dotyčný pán čokoľvek.
3. Získať nejakú funkciu a postupovať rovnako autoritársky ako najmocnejší politik.
4. V čase, keď najmocnejší politik už nie je najmocnejší, skúsiť ho vymeniť.
5. Ak to vyjde, dobre, ak to nevyjde, postupovať znova od bodu 1.
