66º North (66º Norður) - najznámejšia a najrozšírenejšiaznačka islandského športového oblečenia. Vetrovky, softshelly,polartecové mikiny, sezónne bundy, čiapky a kukly z Norðuru nosia takmervšetci Islanďania - bábätká, deti aj dospelí. Dokonca vyrábajú aj pracovnéoblečenie pre rybárov.
Človek má pocit, že to súvisí s národnou hrdosťou. Nie súnajlacnejšie, ale januárovom výpredaji dostanete niektoré nádherné ahebučké kúsky za cenu nižšiu, než by vás porovnateľný kus stál na Slovensku.
Čo určites národnou hrdosťou ale i charakterom obyvateľstva súvisí, to sú islandské svetre. Pletú sa už postáročia z vlny domácich oviec a sú veľmi teplé. V časoch, keď bolIsland chudobný a ľudia ešte bývali v zemľankových domoch, nosili sa naholom tele, čo je dôkazom extrémnej odolnosti Islanďanov, pretože prírodnáislandská vlna škriabe ako ďas. Dnes ich hrdo nosia ako vrchné oblečenie protihryzavej zime aj ako súčasť imidžu.
Kopec dobrého športového oblčenenia majú ešte v Intersporte aj Útilífe (čo je taký islandský Intersport). Ani zasvet si neviem spomenúť ani nájsť na internete druhú islandskú značkušportového oblečenia, bolo to niečo ako zOne Iceland. Logoobsahovalo obrys Islandu. Videla som zopár bundičiek, ale ich cena sapohybovala od 7 tisíc ISK hore. Ak mi niekto osvieži pamäť, budem rada.
Ostatné módneoblečenie sa nakupuje v nespočetných značkových obchodoch roztrúsených ponákupných centrách (len pre zaujímavosť sa môžete pozrieť na zoznam predajnív Kringlane ) a celom Reykjavíku. Zväčša celosvetové reťazce majú určite obrovské tržby,pretože podľa toho, čo som videla, Islanďania sa obliekajú radi - pekne, pohodlne akvalitne. Typ oblečenia už záleží od vkusu.
Väčšina Islanďanov chodí oblečených normálne (bezrozdielu veku pomerne často v športovom oblečení), ale cudzinec si nemôženevšimnúť zvýšený výskyt najmä pubertálnej mládeže, ktorá sa oblieka dosťextravagantne - nie len v porovnaní s dospelými - proste inak ako u nás.
Ako to povedať? Na slovenských uliciach najčastejšiestretnete pipky v ružových rifličkách a topíkoch, v zladených farbách a zásadnev obtiahnutých strihoch. Už sme si zvykli.
Na Islande sa mi stalo, že som vyvaľovala oči na trojicudievčat ako tri hrozná. Mali navlečených niekoľko vrstiev oblečenia, z ktorýchani jedno nevedelo aký štýl reprezentuje. Retro alebo hippies? Odhalené krížealebo zimná cibuľa? Nezávislý štýl alebo haute coutoure? Pamätám si len niečoako zemito hnedo-zelenú splývavú sukňu, na tom krajkovú mini okolo bedier, zahrsť rôznych topov v hornej časti a za štyri hrste najrôznejšej bižutérie okolozápästí, na krku, v ušiach a kto vie, kde ešte.
U chlapcov som si zase všimla oveľa hustejšie zameranie natvrdý metalistický look. Asi by mi k tomu vedeli viac povedať blogeri, ktorí savyznajú v islandskej hudbe. Chlapci boli väčšinou čistí, oblečenie (ako) nové sfasa gotickými grafikami, vlasy umyté - len pohľad patril tvrdýmchlapom, ktorých len tak niečo neprekvapí :-)
Prípadne som veľa krát videla ešte jednu špecialitku - natele chlapcov od 9 do 15 rokov úplne tuctové oblečenie, tričko, rifle, ale nahlave až po koreň nosa navlečená hladká úpletová čiapka. To má tiež nejakú filozofiu?
Kto vie. Koniec-koncov, dôležité je, že všetci Islanďania, ktorýchsom stretla - až na starú susedku, ktorá si rada vypila a potom chodila pobytoch otravovať, či je vypnutý plyn, pretože činžiak má vraj privysokúspotrebu - mali sme elektrický sporák... sú fajn ľudia.
Liberálni, spokojní, otvorení, milujúci síce svoje džípy,ale aj svoju prírodu a krajinu.
