Dôležité slovo jeÚTSALA, čiže výpredaj. Islanďania súv tomto rovnakí ako všetky ostatné civilizované národy. Nakupovanie ichbaví a keď v januári začnú výpredaje, obchody sú plné ľudí.
Počula sompríhodu, kedy jeden fastfood dal akciu na párky v rožku, ktoré zľavnili zo199 ISK na 149 ISK a ľudia stáli fronty, aby nakúpili aj po desať hotdogov. Narozdiel od našej domoviny sa zľavňuje skutočne všade (samozrejme nie všetko) ado posledného januárového dňa - na niektorých miestach ešte začiatkom februárapercentá zliav stúpajú až na 80%. Rozdiel je aj v tom, že väčšinasortimentu sú značkové veci.
Na to si totižIslanďania potrpia - keď už niečo prekročí oceán, aby sa to dostalo na odľahlýostrov (a aj tak to bude drahé), nech to stojí za to.
Okrem toho bývana letákoch nápis tilbo ð , čo znamená akcia alebo špeciálnaponuka. Tie sa objavujú celoročne a treba si ich všímať, pretože častoponúkajú výrazné zľavy na užitočné veci a to sa v takej drahejkrajine vždy hodí. No hneď musím dodať - nie je drahá krajina ako drahákrajina. Slovensko tiež nie je najlacnejšie keď porovnáme, že priemerný Islanďanzarobí päťkrát viac ako Slovák, naozaj nie je o čom. Pritom aj poprerátaní na slovenské koruny má väčšina tovaru porovnateľnú a niekedy ajnižšiu cenu ako tu doma (najmä v sezónnych zľavách sa dá nakúpiť zababku). Iste, potraviny (o ich vysokej kvalite som už písala v minulomčlánku), knihy či módne oblečenie prerátanie na naše koruny neunesú, ale inakmá človek pocit, že pri islandskom plate sa nemusíte pozerať na to, čo simôžete a nemôžete dovoliť.
Síce by sa dalo ešte rozoberať, že priemerný Islanďan máväčšinou aj dlhy a pôžičky, ale to by bola samostatná kapitola a natoľkosom do islandskej ekonomiky nenazrela, aby som sa k tomu mohla fundovanevyjadriť.
Na slovenskýzvyk, že nakupovať potraviny sa chodí ráno, môžete na Islande rýchlo zabudnúť.Väčšina obchodov vrátane supermarketov otvára o desiatej, jedenástej ráno,v niektoré dni až na poludnie.
Zatvárajú okolo šiestej-siedmej.
Výnimkou,zachraňujúcou pravidlo sú takzvané Eleven-eleven, čiže menšie obchodys viditeľným logom 11-11 prípadne 10-11 (otvorené ako napovedá názov). Niečo ako naše„večierky". Počula som aj o jednom 24-hodinovom obchode, ale na vlastné oči somho nevidela. A po nejakom čase strávenom na Islande som už ani neverila, žeexistuje. Nákupné strediskású najplnšie v piatok podvečer, keď všetci zhromažďujú zásoby na víkend.
Smáralind a Kringlan sú dve najznámejšie reykjavícke nákupné centrá. Prvý by sadal prirovnať k bratislavskému Auparku (veľkosťou), druhý k Polusu(spleťou ulíc).
Zloženie obchodov je tiež podobné - oblečenie, knihy,obuv, parfémy, oblečenie, sklo a porcelán, športové potreby, lekárne,oblečenie, domáce potreby, hračky, ponožky, foodcourt , mobilní operátori, zase oblečenie a kiná.
Plus v kringlanskom foodcourte majú obchodíkso zmrzlinou, kde má človek problém si vybrať. Zmrzlinu, polevy (samozrejmenechýba lakrísová ) a ich nespočetné kombinácie dopĺňajú šejky,drvené oriešky a kadečo, čo si už nepamätám... Pamätám si však, že napožiadanie urobia pre dieťa aj zmrzlinu s dekoráciou, ktorá vyzerá akopanáčik či snehuliak s čapičkou, rukami a očami. Predtým však musítevystáť frontu a ak nefunguje na Islande všadeprítomný systém poradovýchčísiel, potrebujete aj pevné nervy a ostré lakte.
Bónus je všeobecne najlacnejší (a asi aj najrozšírenejší) supermarkets potravinami, drogériou a trochou spotrebného tovaru. Ceny čohokoľvek idúna Islande do stoviek islandských korún a tak je úplne normálne, že každý menšínákup sa vyšplná nad tisíc ISK a každý väčší nad päťtisíc. V Bónuse sapredávajú aj lacné výrobky nám známej značky EuroShopper :-)
Hagkaup je naopak najdrahší obchod podobný našimhypermarketom. Potraviny, oblečenie, kozmetika, hračky, nábytok aj elektronika- všetko kvalitné, atraktívne vystavené a o pár stovák ISK drahšie ako inde.Aspoň že v januárových zľavách vypredávajú tony šatstva, z ktorého siniečo pekné môže vybrať každý. Zvlášť detské oblečenie sa naozaj oplatí,pretože za prvé, bežne stojí za kus skoro toľko čo dospelácke a za druhé,výber je taký bohatý a čarovný, že aj bezdetná babizňa ako ja sa nemohlavynadívať. Navyše by som si kopec chutných detských modelov vedela predstaviťaj vo veľkom.
Nóatún sú zase najdrahšie potraviny. Myslím, žesom v nich ani nebola. Známi ma upozornili, že sa to naozaj neoplatí avraj tam chodia nakupovať len Islanďania, ktorým už vážne nezáleží na výslednejcene, čo nechajú pri pokladni.
Na Islande majú všetko. Ale viete, čo tam nemajú? Pavúky. To bolo pre mňa neskonalé blaho. Medzi všetkými známymi som vyhlásenýarachnofobik, ktorý v blízkom kontakte s pavúkom (a s väčšinouostatného hmyzu) okamžite vytiahne trojčiarkové Cé a správa sa neovládateľne.Nenavštívila som síce jazero Mývatn známe mračnami komárov, alev Reykjavíku a okolí som za celý čas nevidela žiadny hmyz, až na občasnúmuchu domácu. Krajina mojich snov :-)
