Čas vianočnývypukol nedávno v celom kresťanskom svete a zdá sa, že čím ekonomickyvyspelejšia je krajina, tým viac sú Vianoce spojené s nákupnou horúčkou.
Island na tom nieje inak.
Predvianočný časna Islande sa nesie v znamení nákupov, ale aj šikovných marketingovýchťahov obchodníkov aj výrobcov. A tak vám Veselé Vianoce čiže Gleðilegjól, budú želať krabice mlieka,masla, jogurty a skyry s "jóla" príchuťou, vianočné uteráky, haldynajrôznejších dekoratívnych gýčov (napr. mikulášske kravaty s melódiou:-),papierové obrúsky, ale aj - toaletný papier! Musela som siho odfotiť, taká príležitosť sa nezahadzuje :-)
Okrem toho súvšetky obchody preplnené tovarom aj zákazníkmi, ľudia zháňajú darčeky akosplašení. Výber je bohatý, občania tiež - tak myslím, že nakupovanie darčekovje pre väčšinu z nich radostný rituál.
Islandský zvykvraj káže, aby každý dostal aspoň jeden kus oblečenia, inak ho zožerie Vianočnýkocúr. Takže predajne s oblečením majú bohatú tržbu istú.
Islanďania súnavyše povestní nákupnými leteckými výletmi do Londýna, ale aj iných európskychmetropol. A to počas celého roka, ale oveľa početnejšie pred Vianocami.Čo sa darčekovtýka, islandské deti sa vďaka starým tradíciám majú dokonca lepšie než tieostatné. Vo vianočnom čase nachádzajú prekvapenia nielen pod stromčekom, ale aj zaoknom (a nie sú to vždy len lacné drobnosti).
Tie tam podľa starej legendy necháva trinásť Jólasveinirov, čo súzlomyseľní škriatkovia, synovia zlejobryne Grýly. Každý z nich má na svedomí nejaký tenhriešok. Prichádzajú trinásť dní pred Vianocami a potom postupne odchádzajú -počas svojho pobytu medzi ľuďmi vyvádzajú rôzne darebáctva alebo kradnú svojeobľúbené pochúťky. Podľa toho sa aj volajú: Lízač lyžíc, Zlodejkapusty, Skyrožrút, Trápič ovcí, Okenný sliedič, Trieskač dverí, Krpáň alias Vyškrabávač
panvíc, Zlodej mäsa, Čuchač koláčov alebo Žobrák sviečok (sviečkyboli kedysi veľmi vzácne a tak bolo pre dieťa trápením jednu darovať)... atď.
Nie súnebezpeční, ale stretnutie s nimi sa neodporúča. No na Islande sa už starámytológia, kresťanstvo a amerikanizácia natoľko premiešali, že dnes Jólasveiniri bežne chodia po uliciach, rozprávajú sa s deťmi a majú pri tom na sebečerveno-biely "santaclausovský" oblek. Zostávajú však naďalej obľúbenousúčasťou čara islandských Vianoc.
Ako som opísalauž v článku o islandskom jedle, zopár typických vianočných špecialít somochutnala, ale po tejto skúsenosti som bola vďačná, že moja vlastná štedrávečera bola česko-slovenská. Jemná rybacia polievka, obaľovaná ryba, filé amajonézový šalát. K tomu nejaké oplátky, med... bývať v zahraničí másvoje čaro, ale ešte príjemnejšie je pripomenúť si domovinu.
Aby somnezabudla, celosvetovo známym znakom Vianoc na Islande sú najmä dve veci:osvetľovanie a ohňostroje.
Osvetľujú všetci a takmer všetko (výnimky skôr potvrdzujú pravidlo) - okná, domy,obchody, stromy, záhrady... Všade svietia nejaké reťaze, umelí mikulášovia,žiarovky, hviezdy, stromčeky i všemožné ďalšie svietiace dekorácie. Islanďaniasi takto vynahrádzajú nedostatok prírodného svetla. Keď nesvieti
slniečko a šero či tmaje 18 hodín denne, rýchlo zistíte, že aj zopár farebných žiaroviek vás zahrejepri srdci. A tak bežíte do obchodu a (najlepšie v akcii) kúpite nejakénové svetielka a vrazíte ich do okna.
Kamarátka michcela ukázať jeden dom, ktorý je vraj každý rok taký osvetlený, že pripomína Vianoce u Griswoldovcov, no bohužiaľ sme ho nenašli ani popolhodine blúdenia.
Zábavnápyrotechnika sa na Islande predáva iba pred Vianocami, no nie v klasickýchstánkoch. Na väčších priestranstvách a dobre viditeľných miestach sú roztrúsenéprívesy, ktoré fungujú ako obchodíky s pyrotechnikou. Prídete, kúpite sitoľko rakiet, na koľko ste si vyhradili peniaze a možno vám ešte pribaliabezpečnostné okuliare pre deti.
Hovorí sa, žepriemerná islandská rodina minie na novoročný ohňostroj hotový majetok (50-100tisíc slovenských korún) a podľa toho, čo som videla na Silvestrav Reykjavíku tomu ľahko verím. Koncom decembra sa ohňostroje len občasskúšajú, každý si šetrí rakety na najväčšiu šou. Tá začína asi pol hodinu predpolnocou a pokračuje, pokiaľ sa neminú zásoby (niečo sa necháva ešte na 6.január, kedy sa Island lúči s Vianocami). Ak je človek otužilý, prípadnemá balkón na správnu stranu mesta, môže sa kochať celé hodiny.
My sme maliskvelý výhľad spred činžiaku a ak si odmyslím budovu za chrbtom, môžems kľudným svedomím povedať, že v Reykjavíku na Nový rok obloha 360°navôkol vybuchuje všetkými farbami... sekundu za sekundou, minútu za minútouneviete kam sa skôr dívať, a keď sa vo vzduchu nahromadí dym, noc má oranžovúfarbu.
Najkrajší ohňostroj býva vraj nad najznámejšou Islandskoureštauráciou Perlan, kam sa pri tejto príležitosti schádza dav ľudí - podobneako sa Bratislavčania chodia pozerať na ohňostroj pod hradom a pri Dunaji.Treba prísť oveľa skôr, než to celé vypukne a tesne pred polnocou bývaproblém zaparkovať. Radšej som oželela tlačenicu a sledovala to divadloz kopčeka v Kópavógure. Možno ešte bude príležitosť a pôjdem sapostaviť na vyhliadkovú terasu Perlanu priamo pod nočnú oblohu plnú farebnýchrakiet. Len tak naokraj, Reykjavík je preslávený aj divokými silvestrovskými
večierkami... ale toja neviem, spýtajte sa radšej Quentina Tarantina . Ten po minuloročnejoslave Nového roku na Islande oboznámil celé USA i zvyšok sveta so svojimizážitkami takým spôsobom, že tento rok budú asi všetky bary v Reykjavíkunabité podguráženými dobrodruhmi.
No tí sexuchtivíby nemali zabudnúť na Quentinove vyjadrenie, že: "V Amerike to funguje tak, že sa snažítedievča opiť, aby ste ho dostali k sebe domov. Na Islande sa snažíte dostaťdievča k sebe domov skôr, než je také opité, že začne odpadávať alebo váscelého ovracia. V tom je ten fígeľ." (preložené z Grapevine).
Pravda, slušné Islanďanky si o jeho po-novoročných (asi aj po-opičných)výlevoch myslia a hovoria svoje, ale čo im to pomôže (aj keď prisťahovalci si onemravnosti Islanďanov tiež kadečo šepkajú). Quentin je pre mnohých ikonou,jeho slovo je sväté a keď niečo zahlási, imidž je už na nič... hoci aj celejkrajine. Naštvané holky ho môžu akurát tak pretiahnuť kabelou po chrbte, ak hotento rok stretnú v uliciach Reykjavíku bez ochranky....
Za osvieženie pamäti a podrobné vysvetlenietradície Jólasveinirov ďakujem knihe Hynka Adámka a Jakuba Havla: Island -Soulad protikladů (Mladá fronta, 2003) a islandským stránkam 1, 2 (stručné zhrnutie) a 3 (jednotliví jólasveiniri). Kreslených jólasveinirov má na svedomí ÓlafurPétursson.
